NESÚĎME A NEODSUDZUJME - 5. NEDEĽA VEĽKÉHO PÔSTU - C

V jednej zo svojich kníh, otec John Powell hovorí okrem iného o žene, ktorá žila veľmi hriešne. Priviedlo ju to k tomu, že jedného dňa mala už dosť takého spôsobu života. Tvrdila, že jej život bol jednou veľkou porážkou a nemá zmysel ďalej v ňom pokračovať. Preto vyšla na morský breh s myšlienkou, že bude plávať do mora tak ďaleko, ako len bude môcť, a potom more už vykoná zvyšok.

Keď uplakaná a rezignovaná išla po pustej pláži, aby splnila svoje rozhodnutie, počula v istom momente silný hlas, ktorý jej prikazoval zastaviť sa, vrátiť a pozerať za seba. Keď to urobila, všetko, čo mohla vidieť, to boli jej stopy v piesku zmývané morskými vlnami. Znovu počula hlas: „Tak ako morské vlny zmývajú tvoje stopy, tak moja láska a milosrdenstvo zmývajú celú tvoju hriešnu minulosť. Povolal som ťa k tomu, aby si žila a milovala, a nie k tomu, aby si zomrela“. Inštinktívne táto žena vycítila, že to bol hlas samého Boha. Táto udalosť bola zvratným bodom v jej živote.

Príbeh tejto ženy, ktorá žila v ilúzii strachu, pripomína príbeh cudzoložnej ženy, o ktorej sme počuli v dnešnom Evanjeliu. Obidve ženy viedli hriešny život. Obom hrozila smrť. Nakoniec obidvom týmto ženám Ježiš odpustil hriechy a duchovne ich premenil.

Obdobie Veľkého Pôstu je tým svätým časom, v ktorom Kristus túži duchovne premeniť aj nás. Svojim umučením a smrťou na kríži adresuje každému z nás tie slová, ktoré povedal žene, ktorá chcela spácha samovraždu: „Zomrel som aj za tvoje hriechy a povolávam ťa k tomu, aby si žil a miloval, a nie k tomu, aby si zomrel“.

Boh neobmedzuje svoju lásku iba na stránky Evanjelia. Jeho láska neskončila na kríži. Nezatvorila sa iba do kostolných múrov a pekných svätostánkov. Ona nekončí sviatosťami. Tak ako napísal Roman Brandstaetter: „Boh, ktorý prenasleduje dušu, je Nekončenou Láskou, ktorá nezanechá prenasledovanie, dokiaľ nezíska dušu, alebo nebude ňou odstrčená“.

V podobnom duchu opisuje lásku Boha k človeku svätý Augustín. „Išiel som – hovorí – všetkými cestami, po ktorých ma viedli skazené vášne. Avšak kdekoľvek som bežal vo svojom zaslepení, išlo za mnou Tvoje Milosrdenstvo. Každý deň sa zväčšovali moje omyly a každý deň sa zväčšovala i Tvoja starostlivosť a či už sladko a lahodne, alebo nahnevane a prísne mi zatvárala všetky cesty úteku. Čo nevykonali slzy starostlivej matky, urobilo Tvoje nekonečné Milosrdenstvo, keď vylievalo žlč /trpkosť/ na moje hriešne sladkosti. Znenávidel som svoju krajinu, znenávidel som vlastný život, túlal som sa z miesta na miesto, a čo bolo horšie, behal som od hriechu k hriechu, a predsa Tvoje Milosrdenstvo sa nevyčerpalo a neopustilo ma“.

Príbeh Augustína je nielen zopakovaním cudzoložnej ženy z dnešného Evanjelia, hriešnej ženy z príbehu povedaného v úvode, ale je príbehom každého z nás.

Aby nás Kristus mohol duchovne premeniť, musíme sa najprv priznať k tomu, že sme hriešnikmi a prosiť Ho o odpustenie našich hriechov. Dnešné Evanjelium hovorí, že keď farizeji a zákonníci – považujúci sa za dobrých a spravodlivých – odsúdili ženu prichytenú pri cudzoložstve a dožadovali sa jej ukameňovania, Kristus odpovedal: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň“. Teda namiesto toho, aby ukázal na iných ľudí a odsúdil ich ako hriešnikov, tak ako to urobili farizeji, musíme ukázať prstom na seba samých, uznajúc svoju hriešnosť. „Keby sme sami boli vnútorne dobrí a čistí, videli by sme všetko správne a dobre“ – napísal Tomáš Kempenský.

Opravdivá duchovná premena tiež od nás vyžaduje pokoru. Keď sme totiž všetci hriešnici, tak nesmieme pohŕdať ľuďmi, zlostne posudzovať či hádzať do nich kamene odsúdenia, tak ako to urobili zákonníci a farizeji. Nesmieme to tiež robiť voči nikomu, dokonca voči najväčším hriešnikom.

Jedinou osobou, ktorá by mala právo posúdiť a odsúdiť túto úbohú hriešnicu bol Kristus. On totiž nespáchal ani najmenší hriech. Ba čo viac, On mal v budúcnosti trpieť a zomrieť na kríži za hriechy tejto ženy i za naše hriechy. On ju neodsúdil. Preukázal jej milosrdenstvo. Odsúdili ju takí istí alebo možno väčší hriešnici ako ona. Dnešné Evanjelium je teda pre nás výstrahou, aby sme nikoho neodsudzovali. Iba Boh pozná srdce každého človeka a On vie o hriechoch každého, avšak nás neodsudzuje, ale nám preukazuje svoje milosrdenstvo.

„Povolal som ťa k tomu, aby si žil a miloval, a nie k tomu, aby si umieral“, také slová dnes hovorí Kristus – na túto piatu nedeľu Veľkého Pôstu – každému z nás. Zmierme sa teda s Bohom v tomto svätom čase a pozvime Ho do našich sŕdc, aby v nich prebýval a obdaroval nás novým životom.