Jn 4, 5-42

Bratia a sestry, 

dnes by som chcel začať otázkou: Máte radi filmy, ktoré boli natočené podľa skutočnej udalosti? Ja osobne áno. Viac ma zaujmú a niekedy sa pozastavím nad tým, čo všetko sa v živote udeje.

Takýmto pravdivým príbehom bolo aj stretnutie Ježiša Krista so ženou samaritánkou. Evanjelium hovorí o reálnych skutočnostiach tej doby - o obyčajoch, ktoré boli medzi židmi a samaritánmi v tom čase zaužívané a o postavení jednej ženy, ktorá istú časť svojho života nezvládla. Celá udalosť je skutočná - reálna - je naozaj zo života.

Tento príbeh samaritánky je prepojený aj s naším svetom, s našimi vzťahmi a nezvládnutými  životnými situáciami. Je mnoho ľudí, ktorí tak ako žena z evanjelia, aj dnes priznávajú:  „nemám muža...ženu..." a Kristus aj im chce povedať - lebo si mala -mal „dvoch, troch...“ a ten alebo tá, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž...nie je tvoja žena... Tak, ako žena z evanjelia, treba priznať, že tento spôsob života nie je v poriadku. Kristus chce každému ponúknuť živú vodu, aby už nik nebol smädný. Ježiš ľudí, ktorí sa pravdivo vyznávajú nechce odmietnuť, ale práve naopak prijať a ponúknuť živú vodu.

Možno, ak by sme boli my na mieste Krista, požadovali by sme od ženy, aby ihneď zanechala svoj hriešny život, poprípade sa vrátila k prvému mužovi, ak je to možné atď atď... Kristus to nežiada, stačilo mu jej priznanie „nemám muža“... Žena bola pravdivá a to Kristus komentoval slovami: „správne si povedala...“ Byť pravdivý pred Kristom... Toto je to čo Kristus žiada od nás všetkých, nie iba od ľudí, ktorí žijú v neregulárnom vzťahu.

Tak ako ja, aj vy poznáte mnoho ľudí, ktorí žijú vo vzťahoch, ktoré podľa učenia Cirkvi nie je možné akceptovať. Ja osobne som pri stretnutí rád, že si uvedomujú situáciu v ktorej žijú a vedia byť pravdiví. Priznajú si chybu. Osobne nikoho netlačím k rozhodnutiu. Obvykle spoločne prejdeme situáciu v ktorých sa nachádzajú a v tom momente som si istý, že aj oni potrebujú Kristovu lásku. Pri takýchto spoločných stretnutiach nehľadám vinníka, ale v bolestnej situácii nádej a povzbudenie, že Boh stojí pri nich a že ich miluje a prijíma so všetkým, čo prežívajú. Mnohokrát potrebujú počuť práve: Boh Ťa neodsudzuje... Bolí ho to, pretože Ťa miluje.

Život mnohých veriacich sa naozaj podobá životu ženy, s ktorou sa Ježiš rozprával. Aj ich životy sú  rozbité, neusporiadané s problémovou minulosťou. Ktovie, čo všetko prežívajú a čím všetkým žijú vo svojom vnútri! Ktovie, čo všetko sa odohráva v ich duši! Jedno mi je jasné – túto ženu ježíš neodsúdil, ale rozprával sa s ňou, prosil ju o vodu, chcel, aby mu pomohla. Ježiš ju rozhovorom viedol k pravdivosti, odkrýval v nej smäd po večnej láske. A toto je aj naša úloha. S láskou pristupovať ku  všetkým ľuďom. Neodsudzovať, neposudzovať, ale milovať ich Kristovou láskou.

Po takomto hlbokom zážitku lásky a prijatí túžia ľudia, ktorí  nemôžu prijímať Krista v eucharistii do svojho života, ale priznávajú pravdivo situáciu, v ktoré sa nachádzajú.

Naša dnešná doba potrebuje ľudí, ktorí prinášajú Kristovu lásku všetkým bez rozdielu. Všetci potrebujeme počuť: Boh ťa miluje, odpúšťa Ti. Dnešný svet potrebuje svedkov, milujúcej lásky k súčasnému človekovi. Prorokov lásky, ktorá nikoho neodmieta v akejkoľvek životnej situácii. Prorokov lásky, ktorá vie pochopiť. Potrebuje prorokov lásky, ktorá nesúdi ani neodsudzuje, nevysmieva sa, nezavrhuje. Prorokov lásky, ktorá sa zľutúva, odpúšťa a prijíma.

Bratia a sestry, príbeh o samaritánke je reálnym príbehom zo života. Nezabúdajme, že možno aj nám chce „hriešny“ človek povedať: Poďte sa pozrieť, koho som stretla, poďte k Ježišovi. Ak prídeme, budeme môcť aj my s ľuďmi z evanjelia vyznať: Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta. Potom Ho budeme ešte viac prosiť, aby u nás zostal. 

Amen.