O živých a mŕtvych len dobre

Viete, ktorý človek je najlepší? O kom dokážeme rozprávať a spomínať len dobre? Skúsme porozmýšľať… Po skúsenostiach zo stretnutí s ľuďmi som zistil, že najlepší človek je ten, ktorý zomrel. O mŕtvom hovoríme len dobre. Keď aj spomenieme niečo zlé, hneď mu to odpustíme a zasa rozprávame len dobre. Ľudová múdrosť hovorí: O mŕtvom len dobre.

Ale prečo by sme nemali rozprávať dobre aj o živom? Veď i ten mŕtvy bol niekedy medzi nami živými. Keď nie je medzi nami, už hodnotíme jeho život z iného postoja? Alebo až vtedy si uvedomíme a začíname si vážiť, čo všetko dobré pre nás urobil a čo sme jeho odchodom stratili?

Každý z nás má dobré vlastnosti, ktoré nám daroval Boh. Poukazujme na dobro v človekovi. Možno sme náchylní ako naše masmédiá upozorniť na najväčšie škandály, „trháky“,  „kačice“, kde, kto, čo povedal zlé… Menej nás zaujíma, kde, kto, čo dobré povedal, pomohol, ponúkol, povzbudil k dobrému. Je veľa ľudí, ktorí pomáhajú, sú dobrí. Žijú medzi nami. Zaslúžili by si, aby sme im preukázali vďaku, odprosenie, uznanie…

Skúsme sa im poďakovať ešte za ich života. Aby sme to nepísali dodatočne na pomník, na mŕtvy kameň. Buďme vďační a kladne naladení už za života tých ľudí, ktorí pre nás niečo znamenali, a odporúčajme ich aj iným. Nenechávajme si dobro kvalitných ľudí len pre seba. Hovorme to ako radostnú zvesť. Takto robme reklamu pomoci, láske, povzbudeniu, ochote, službe… Všetci sme Božie deti a dieťa ďakuje. My ako Božie deti ďakujeme Bohu za takýchto ľudí a hovorme Bohu o nich.

Chceme pomôcť našim zomrelým? Je to pekné, keď očistíme hrob a prinesieme kvety alebo veniec… Ale duši zomrelého pomôžu modlitby, nie veci či rozhovory nad hrobom. Nebojme sa vyspovedať a prvých osem novembrových dní pristúpme k svätému prijímaniu, navštívme cintorín a pomodlime sa za duše v očistci i na úmysel svätého otca, aby získali úplné odpustky. Záleží nám na tom, aby naši zosnulí príbuzní a priatelia žili večne s Bohom? Pomôžme im modlitbou, odpustkami. Určite tak pomôžeme i sebe, keď sa zamyslíme nad sebou, nad zmyslom i nasmerovaním nášho života.

Nech tieto dni, počas ktorých si spomíname na našich najdrahších, pomôžu nám kladne hodnotiť skutky živých ľudí. Hovorme dobre nielen o mŕtvych, ale aj o živých. Tak budeme už tu na zemi v Božom kráľovstve, v Božom pokoji.