Lk 18, 10-14 - Pýcha

Vypočuli sme si podobenstvo o farizejovi a mýtnikovi. Toto podobenstvo je namierené proti pýche. Už úvodné slová hovoria, že je to podobenstvo proti tým, ktorí si namýšľali, že sú spravodliví a ostatnými pohŕdali.

Pýcha je všadeprítomná. Bola závažným náboženským a spoločenským problémom v Ježišovej dobe a je ním aj dnes. Prvky pýchy sa vyskytujú v každom človeku. Takže týmto podobenstvom sme oslovení všetci. Toto podobenstvo nás núti klásť si otázku: Do ktorej z kategórií patrím ja? Do kategórie pyšného farizeja alebo do kategórie pokorného mýtnika? Pri počúvaní tohto podobenstva nás to obyčajne tiahne k tomu, aby sme pýchu objavovali a kritizovali u druhých ľudí. Ale podobenstvá sú tu na to, aby sme do nich dosadzovali samých seba.

V prečítanom podobenstve vidno, že aj taká čistá, svätá vec, ako je modlitba, môže viesť k hriechu pýchy. Farizej modlitbou len pripomína Pánu Bohu aký je dobrý, spravodlivý, zbožný a odsudzuje druhého človeka. Boli by ste prekvapení, koľko takých ľudí príde aj na sv. spoveď.

Pýcha sa prejavuje vo všetkých oblastiach života, a ako vyplýva z prečítaného podobenstva, ani oblasť Cirkvi – teda náboženská, nie je výnimkou. To je veľmi smutné. V evanjeliách je zapísané mnoho z Ježišovej kritiky na adresu ľudí, ktorí boli pyšní práve v náboženskej oblasti. Je smutné, že sú ľudia, ktorí roky chodia do chrámu, alebo slúžia v Cirkvi, napriek tomu zotrvávajú v pýche. Takíto ľudia sa pokladajú za pobožnejších, spravodlivejších, čistejších, bohumilejších ako druhí. Čo si o nich myslieť? Podobajú sa pôde, na ktorú síce padlo semeno Božieho slova, ale z ktorého nevyrástla žiadna úroda. O takýchto ľuďoch musíme povedať, že žijú vo veľmi nebezpečnom sebaklame. Náboženskými krásnymi rečičkami možno oklamať kňaza, ale nemožno oklamať Ježiša. Toto je veľký problém i v dnešnej dobe.

Pýcha je zlá vlastnosť, ktorá komplikuje, sťažuje a kazí spolužitie ľudí aj v Cirkvi . Príklady netreba uvádzať – poznáme ich všetci. Ale treba upozorniť na niečo, čo je menej známe, totiž na to, že pýcha zatvára človeku oči pred vlastnými chybami, aj veľkými chybami.

To môže mať veľmi zlé následky. Pýcha vedie človeka k tomu, že vo svojom duchovnom vývoji zostáva stáť na jednom mieste, keďže sa domnieva, že dosiahol už vysokú úroveň svojho vývoja a necíti, že by mal kráčať dopredu.

Ako sa vymotať z pýchy? V prvom rade svoju pýchu priznať a uznať pred sebou samým. Obyčajne pyšný človek si svoju pýchu ani sám neuvedomuje. Farizej v prečítanom podobenstve by určite nebol priznal, že je pyšný. I dnes je mnoho pobožných pyšných ľudí, ktorí sú pyšní a neuvedomujú si to. Preto by si každý mal klásť otázku: Ako je to s mojou pýchou?

Niekedy nám kritika zo strany priateľa, ale aj nepriateľa môže pomôcť pri otváraní očí.

Bojovať s pýchou budeme celý život. Uvediem návod, ktorý by nám mal pomôcť v živote: Kedykoľvek sa v našej mysli objavia myšlienky pýchy, obdivovania seba, mali by sme sa prinútiť objaviť zo päť, zo desať svojich zlých vlastností, nedostatkov a hriechov. Keď chceme v mysli alebo aj navonok ponížiť druhého človeka, ako v tomto podobenstve ponížil farizej mýtnika, mali by sme sa prinútiť objaviť päť alebo ešte lepšie desať jeho dobrých vlastností, činov a uvedomiť si, že aj on je Božie dieťa a že aj jeho Boh miluje. Každú myšlienku pýchy, ktorá sa nám pretláča do vedomia, by sme mali potlačiť oslavou Boha a prosbou o odpustenie.

Na záver treba povedať, že keby sme v boji proti pýche boli sami, stroskotali by sme. Prosba o vedenie Svätým Duchom by nás mala sprevádzať neprestajne. Pri tom všetkom nejde o malú, zanedbateľnú vec, pretože očistenie od pýchy je nevyhnutný predpoklad nášho duchovného napredovania. A to by malo byť jednou z našich najvyšších priorít.