Lk 10, 25-37
Bratia a sestry, pred niekoľkými rokmi ist noviny opisovali tragickú
udalosť. Jedenásťročný chlapec spolu so svojím starším bratom išli po
rušnej cesta a zrazilo ich auto, ktoré išlo neprimeranou rýchlosťou.
Vodič auta, ktorý bol pravdepodobne pod vplyvom alkoholu, utiekol
z miesta nehody a absolútne sa nezaujímal o osud chlapcov, ktorých
zrazil. Mladší ležal v krvi na kraji cesty. Starší, ranený a zakrvavený
sa usiloval zastaviť autá, ktoré prechádzali okolo a prosil o pomoc. Tou
cestou prechádzalo veľa áut, žiaľ, žiaden z vodičov nereagoval na
zraneného mladého človeka, ktorý prosil o pomoc pre krvácajúceho
a zomierajúceho brata. Nakoniec jeden z vodičov zastavil, poskytol im
prvú pomoc a zaviezol ich do nemocnice…
V dnešnom Evanjeliu Pán Ježiš rozpráva o podobnej udalosti. Okolo
toho, ktorého zranili zbojníci, napoly mŕtveho človeka, prechádzal
najprv „istý kňaz: videl ho a obišiel. Tak isto aj Levíta, keď prišiel
na to miesto a uvidel zranenáho, obišiel ho“. Nakoniec mu preukázal
milosrdenstvo pohan, Samaritán, ktorý pri pohľade na raneného človeka
„hlboko sa vzrušil: pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína“.
Naša cesta z Jeruzalema do Jericha je cestou medzi týmto kostolom
a našimi bytmi, ulicami, školami, pracoviskami. My tiež nachádzame na
tejto ceste mnoho ranených ľudí. Vieme sa nad nimi skloniť a poskytnúť
im pomoc? Sme milosrdní? Aj my tak veľmi túžime, aby nás ľudia chápali
a pomáhali nám vtedy, keď máme problémy a je nám ťažko. Ale či sa aj my
usilujeme pochopiť našich blížnych a pomáhať im, keď im je ťažko?
Keď navštevujem nemocnice, vidím mnoho ľudí, ktorí trpia. Neraz je
utrpenie nad ich sily. Ležia pripútaní na svoje lôžko ako ten zranený
človek z dnešného Evanjelia. Keď tak na nich pozerám, neraz ma napadne:
vaša situácia stále nie je najhoršia… Je totiž mnoho takých ľudí, ktorí
sa zdajú byť zdraví, žijú, ale zomrelo v nich srdce. Sú totiž chorí na
bezcitnosť a nedokážu sa vcítiť do starostí a utrpenia blížnych.
Takýchto ľudí napomína Pán Ježiš v dnešnom Evanjeliu, keď rozpráva
podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi. Týmto podobenstvom Kristus hovorí
aj k nám: Dávajte pozor! Lebo ak vám zomrie srdce, tak všetko vo vašom
živote stratí zmysel. Prestanete byť ľuďmi a budete sa správať ako
mechanické bábky, budete sa nemilosrdne navzájom zraňovať a svet sa
stane miestom, na ktorom žijú bezcitní mrzáci.
Každý deň stretávame ľudí smutných, zabudnutých, nepochopených,
hladných po láske a akceptovaní, krvácajúcich pre neúprimnosť iných,
zranených každým druhom hriechu. Sú zlomení na duchu. Ich duchovná
bolesť je väčšia, ako bolesť toho človeka, ktorého napadli a zranili
zbojníci. Sťažujú sa slovami dnešného Žalmu: „Som biedny a plný
utrpenia“.
Neprechádzajme ľahostajne okolo takýchto ľudí. Zastavme sa pri nich
a pomôžme im! Akým spôsobom? Možno stačí len dobroprajný úsmev,
pochvala, podržanie na duchu, či úprimná rada a tie môžu robiť zázraky
pre duchovne zranených ľudí. Neraz zo srdca vyslovené slovo „ďakujem“
môže byť doslova lúčom slnka pre neakceptovaného a zabudnutého človeka.
Keď našich blížnych stretávajú nešťastia či tragédie, dokážme ich
potešiť, uistiť o našom súcite, o tom, že na nich pamätáme. Stačí poslať
pozdrav, zavolať, či navštíviť dotyčného. Niekedy stačí spolu iba
pobudnúť, nič nehovoriť a iba trpezlivo počúvať.
„Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo“ povedal Pán
Ježiš v Reči na hore. Teda podľa Jeho slov – ak dokážeme blížnym
pomáhať a preukážeme im milosrdenstvo, tak aj my môžeme rátať s tým, že
Pán Boh i naši blížni budú milosrdní k nám.
Zakončime našu dnešnú úvahu slovami modlitby:
Pane Ježišu, nauč nás byť milosrdnými a dobrými voči iným ľuďom tak,
ako bol milosrdný a dobrý Samaritán v dnešnom Evanjeliu. Daj, aby naše
srdce žilo a milovalo podľa vzoru Tvojho žijúceho a milujúceho Srdca.
Daj, aby sme dokázali byť milosrdní!
Komentáre
Zverejnenie komentára