Mt 22, 2-10

Milí bratia a sestry!

Dnes pred sebou máme jedno z podobenstiev, ktoré je známe pod názvom: Podobenstvo o svadobnej hostine. Ako sme počuli pozvaní odmietli prísť na hostinu. Nie je to trochu čudné? Čo nám týmto podobenstvom chce povedať Ježiš?

„Predstav si, že je vojna a nikto nechodí“. Tento citát amerického spisovateľa Carla Sundberga by sa dal použiť aj po vypočutí podobenstva: „Predstav si, že sú sv. liturgie – a nikto nechodí.“ Pozvaní boli všetci. Cez nedeľné oznamy, informačnú tabuľu, webovú stránku, facebook, atď. No pozvaní akosi nechcú prísť. Nezdá sa nám to prinajmenšom čudné?

Pozvaní hostia z podobenstva ukázali, čo je pre nich dôležité – pole a obchod… nechceli prísť, nenašli si čas.

Mne sa zdá, že obchod a pole – sú smiešne dôvody. Prvotný dôvod je, že Kráľ pre nich nebol dosť dobrý, aby sa unúvali niekam chodiť.

Vieme, že celé podobenstvo je o Bohu, on sám pozýva na svadobnú hostinu, chce aby sme prijali pozvanie do jeho kráľovstva. Mnohí však odmietajú prísť, nakoľko v Bohu nevidia ani Kráľa, ani Pána, pretože oni sami chcú byť bohmi.

Pánov dom sa naplní. Dokonca aj bez nás! Svadobná hostina je tu totiž len pre tých, ktorí sa slobodne rozhodli. Pán Boh síce na svoju hostinu pozýva, ale nikomu sa nebude prosiť donekonečna!

Keď som raz bol pri chorom v nemocnici, nahováral som ho aby sa vyspovedal a dal sa zaopatriť. Bál sa spovede. Nakoniec sa predsa vyspovedal a prijal Eucharistiu. Po spovedi a po svätom prijímaní bol šťastný ako malé dieťa. Po niekoľkých dňoch zmierený s Pánom Bohom, sa šťastne vrátil domov. A vtedy som si uvedomil: „Tento človek štyridsať rokov vzdoroval vlastnému šťastiu, odmietal pozvanie na svadbu. Boh ho pozýval a on odmietal. Milší mu bol tento svet. Dával prednosť svojim smútkom pred radosťou, ku ktorej ho pozýval Boh. Ale nakoniec predsa len pozvanie prijal.“

Možno si povieme, toto podobenstvo sa nás netýka, týka sa Ježišových súčasníkov. Ale ono sa týka aj nás. V každej svätej liturgii, pred svätým prijímaním počujeme výzvu: „S Božou bázňou a s vierou pristúpte!“ Pozvaní sme všetci, ale koľkí z nás skutočne prídu? Mnohí možno aj roky vydržia bez Boha.

 „Predstav si, že sú liturgie – a ostatní na ne idú!“ – práve tak končí toto podobenstvo. Svadobná sála sa naplní a miesta na nej budú zarezervované – aj bezo mňa. Pokiaľ žijem, to pozvanie z Božej strany pre mňa stále platí.

„Poďte na svadbu!“ – mňa i teba dnes Boh osobne týmito slovami pozýva. Pôjdeš?