Mt 18, 23-35

Bratia a sestry,

stalo sa Vám, že ste v živote nevedeli niekomu odpustiť, alebo ste cítili voči niekomu hnev? Mne áno. Myslím si, že každý z nás už hnev zažil a taktiež mal problém s odpustením.

Ježiš nás v dnešnom evanjeliu všetkých učí, ako si máme odpúšťať. To, čo od nás chce, sa nám niekedy zdá priam nemožné. Pritom si denne toto učenie pripomíname slovami: „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom“… Touto modlitbou nepotvrdzujeme iba to, ako Boh odpúšťa nám, ale aj to, ako odpúšťame my. Všetci si musíme priznať, že niekedy nevieme odpustiť ani svojim najbližším. Syn nevie odpustiť otcovi, dcéra nevie odpustiť matke, brat bratovi, sused susedovi, a tak by sme mohli pokračovať ďalej a ďalej… nakoniec by sme zistili, že už pár rokov žijeme v hneve.

Učenie Krista o odpúšťaní bolo pre Židov niečo nové. V starom zákone platilo: „Oko za oko, zub za zub“. A hoci pre nás učenie o odpúšťaní nič nové nie je, často sa chováme tak, ako by sme o ňom vôbec nepočuli. Nevieme odpustiť…nechceme odpustiť… Ale Kristus nás jasne vyzýva: „Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?“… každý si odpovedzme za seba – nemáme sa aj ja zľutovať a odpustiť svojej manželke, manželovi, synovi, dcére, svokre, susedovi, spolupracovníkovi? Ako často sa nám stáva, že si s niekým nevieme prísť na meno, nedokážeme si pozrieť do očí, nie sme schopní si podať ruku na znak prijatia, zmierenia, či odpustenia. Nedokážeme sa navzájom veľakrát ani pozdraviť. To všetko je signál nášho ľudského zlyhania. Je to zlyhanie na úrovni človek – človek.  Je to signál, že toho druhého nepokladáme za hodného. Myslíme si, že si naše odpustenie nezaslúži. Vieme, čo by sme mali… ale skutočnosť a realita je mnohokrát iná. Nedokážeme to, lebo naša hrdosť a pýcha nám nedovolí ustúpiť a odpustiť, a tak si so sebou nosíme ťažký náklad hnevu. Možno je načase zabudnúť na staré hádky a začať nanovo.

V čom spočíva odpustenie? Odpustenie je niečo viac ako zrieknutie sa nenávisti. Odpustenie je to, že nevyvolám žiadnu odvetu, zriekam sa pomsty, neprajem druhému zlé. Odpustiť znamená neodvrátiť sa od toho, kto mi urobil zle a byť mu nápomocný, keď bude potrebovať pomoc. Odpustiť znamená priať dobro tomu, kto nám ublížil, uškodil a modliť sa za neho. Je takéto odpustenie vôbec možné?  Odpoveď nám dáva každodenný život. Dokážeme odpúšťať. Máme mnoho príkladov nielen zo života svätých.

Vo svete sa na neodpustenie odpovedá neodpustením a ešte väčšou nenávisťou. Je smutné, ako často chýba myšlienka odpustenia nielen v našich rodinách, susedských vzťahoch, ale aj v Cirkvi. Nestačí si len povedať, že sa vyspovedám. Skôr ako sa vyznáme, je našou povinnosťou dať veci do poriadku.  Odpustenie – to je fenomén, s ktorým sme konfrontovaní takmer každý deň. Sami najlepšie vieme, koľko úsilia musíme vynaložiť a koľko času musí uplynúť aby sme odpustili, zabudli a zvíťazili nad sebou samým.

Istý muž sa vyznal: Pred vstupom do manželstva som si myslel, že odpustiť znamená zabudnúť na urážku a obnoviť vzťah, hovorí manžel rodiny. A to všetko bez väčších problémov a ťažkostí. Po vstupe do manželstva som pochopil, že také ľahké to nie je. Odpustenie je síce rozhodnutie, ale aj emócia. A hoci rozhodnutie odpustiť môže prísť pomerne skoro, emócia (samotné odpustenie) má dlhšie trvanie. Je potrebný istý čas, aby pominula. A čo je dôležité, ani vyprchanie emócie nestačí pre obnovenie harmónie. Existujú vzťahy, kde prakticky neustále dochádza k zraňovaniu a k následnému ospravedlňovaniu. Ale k obnove vzťahu tu nedochádza. Jednak tu dochádza k častým zraneniam. Okrem toho, aj keď emócia zranenia vyprchá, je potrebný čas a láskavé prejavy, aby sa obnovila vzájomná dôvera a intimita – presvedčiť toho druhého, že nám môže veriť.

Bratia a sestry, ako ďaleko ide Boh v odpustení? „Ja ťa tak veľmi milujem, že ty, moje stvorenie so mnou, môžeš robiť čo len chceš. Môžeš ma biť, vysmievať sa mi, môžeš ma opľuť, bičovať a tŕním korunovať, áno, môžeš ma na kríž pribiť a moje srdce prebodnúť, ja ťa nikdy neprestanem milovať. Odo mňa nebudeš počuť ani len slovko obvinenia. Nechám sa zabiť ako baránok. Každá bunka môjho tela ti povie: mám ťa rád, odpúšťam ti. Každá kvapka mojej krvi ti povie: Nikdy ťa neprestanem milovať.  Srdce a moje pery ťa neodsúdia.

Drahí veriaci, aký najlepší dar možno darovať blízkym v dnešnú nedeľu, alebo nasledujúci týždeň? Najlepším darom na tento týždeň je odpustenie.