Mt 19, 16-26

Bratia a sestry, dnes nie je príliš populárne hovoriť o morálke. Žijeme v dobe, v ktorej sa mravné hodnoty neberú vážne, dokonca sa zosmiešňujú. Žijeme v dobe, v ktorej sa hriech neberie vážne a stal sa samozrejmosťou. Mnohí sa dnes z Desatora smejú, iní ho kritizujú, nájdu sa aj takí, ktorí ho zavrhujú. Vraj - načo sú nám pravidlá, podľa ktorých aj tak nikto nežije? Také pravidlá sú vraj nanič. Skutočne už dnes nikto podľa Desatora nežije? Je to dôkaz toho, že Desatoro už neplatí a nie je v ňom pravda o nás?

Našťastie aj dnes nájdeme obrancov Desatora. A to nielen zo strany veriacich ľudí, ale aj neveriacich. K Desatoru sa ľudia stále hlásia i keď nie všetci ho považujú za Bohom zjavené pravidlá. Ako jedna prednášajúca na vysokej škole o Desatoro povedala – „...nie som veriaca, ale žiadne lepšie mravné a morálne normy ako Desatoro ešte nik nevymyslel.“ Mnohí si uvedomujú, že naša spoločnosť potrebuje normy mravnosti na posudzovanie dobra a zla.  Je nutné si uvedomiť, že civilizovaná spoločnosť môže pretrvať iba vtedy ak jej zákony ochraňujú ľudský život, rodinu, manželstvo medzi mužom a ženou.

Z histórie vieme, že pokiaľ sa židia riadili Desatorom, tak prosperovali. Naopak v dobe, keď prestali tieto pravidlá dodržiavať, upadla ich spoločnosť vždy do chaosu. Vieme tiež, že jednotlivec i spoločnosť nemôžu žiť dlhodobo v pokoji, rozvoji a prosperite bez mravných noriem. Všetci si to uvedomujeme, ale napriek tomu často podporujeme zákony, ktoré sú proti životu, poškodzujú rodinu, inštitúciu manželstva atď., atď. 

Nechceme sa dať poučiť históriou.  

Mladíkova otázka, ktorú položil v dnešnom evanjelium Ježišovi, by sa dala aj rozšíriť: „Ako dosiahnuť šťastie?“, alebo: „Ako dosiahnuť pokoj vo svojom živote? Ako viesť radostný a zmysluplný život?“

Ježiš hovorí, „ak chceš byť šťastný – vojsť do života, zachovávaj prikázanie. Ježiš oboznamuje mladíka s tým, čo každý pozná. Mnohokrát sa aj my pýtame, „čo máme robiť, aby sme boli šťastní?“ Tak ako odpovedal mladíkovi, tak odpovedá aj nám: zachovávaj prikázanie. Už poznáš, čo Boh chce. Dodržuješ to, čo Boh už povedal? Možno dnes by ľudia inak odpovedali na túto otázku: ...Prikázania ma nezaujímajú, prišiel som pre niečo špeciálne...... Ty si známy učiteľ, nemal by si na „sklade“ iný recept  ako dosiahnuť šťastie behom troch sedení? Nemáš niečo takéto po ruke? Toto je to, o čo ťa prosím, čo od Teba chcem. Chcem okamžité šťastie bez námahy. Desatoro – ako nepokradneš, nescudzoložíš – to je nudné, to každý pozná, to je otrepaná téma a pomaly to už ani nikto nedodržiava...

Avšak podľa Ježiša – ak neprejdeme touto cestou, nemôžeme spraviť ďalší krok. Nemôžeme Desatoro preskočiť a potom ísť ďalej za Kristom. Ježiš sa mladíka pýta, či už tento “základ“ zvládol, aby mohol ísť ďalej za ním. To isté sa - aby sme mohli ísť ďalej - pýta aj nás. Dobre vieme, že v Božích prikázaniach ide o to, či milujem Boha nadovšetko, a či praktizujem všetko, čo odo mňa chce Ježiš. A Ježiš nám hovorí: „chcem ťa posunúť ďalej“.

Odkiaľ vlastne tých Desať Božích prikázaní pochádza? Pochádzajú od Boha samého. Zjavil ich Mojžišovi na hore Sinaj. Tých „desať príkazov“ napísal sám Boh do kamenných tabúľ a prostredníctvom týchto slov zjavuje svoju vôľu. Vo Svätom Písme máme dve miesta v Starom zákone, kde sa dozvedáme o Desatoro. Najskôr je to v Druhej knihe Mojžišovej a potom v Piatej knihe Mojžišovej.

Druhá kniha Mojžišova sa nazýva Exodus, čo znamená „východ“, lebo hovorí o východe (oslobodení) izraelitov z Egypta. Desatoro sú pravidlá pre tých, ktorých Boh vyslobodil a zachránil. Sú pre nás smernicou, otcovským upozornením, varovaním a napomenutím, teda záležitosťou skôr výchovnou, ako právnickou.  

Keď ich izraelský národ dodržiaval, ľudia boli požehnaní samotným Bohom. Tá lekcia z dejín starovekého Izraela sa dá našiť aj na obraz dnešnej Európy. Kým bol náš kontinent kresťanský, zažíval svoj kultúrny vrchol. Dnes začínajú prevládať v Európe princípy, ktoré sú v priamom rozpore s Desatorom a výsledky sú presne opačné. Čelíme demografickej kríze, rozkladu rodín, vzrastu depresií a rozleptávaniu medziľudských zväzkov. Z Európy si odkrajujú iné civilizácie, ktoré vieru vo svojich bohov nestratili. Napokon: „zem ktorá nemá už neba, stratila všetko - i seba“. 

Bratia a sestry, prihlásme sme sa dnes k Desatoru a rozhodnime sa – napriek možno tisícim pádom v budúcnosti – vždy sa k nemu vrátiť a ctiť si ho. Tak sa pomaly staneme Božím ľudom a On – náš Boh – bude medzi nami a v nás. Amen.