ICLic. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD

V roku 251 svätý Cyprián napísal slávne dielo s názvom: „O jednote Cirkvi“. Bol to čas zvláštnych nepokojov v spoločenstve veriacich, z príčin tak vonkajších – trvajúcich prenasledovaní, ktoré priniesli život v strachu, ako aj vnútorných – herézy a falošné náuky, ktoré delili spoločenstvo.  Sv. Cyprián napísal: „Tak ako slnko má mnoho lúčov, ale iba jedno svetlo, ako strom má mnoho konárov, ale iba jeden kmeň spočívajúci na silnom koreni, a ako v žriedle, hoci z neho vytekajú početné potoky, jeho jednota je prinajmenšom na samom začiatku zachovaná“, tak je to aj s Cirkvou. „Odtrhni jeden lúč od slnka, jednota svetla nedopustí takéto oddelenie. Odtrhni konár zo stromu – raz odlomený už nebude ďalej rásť. Odtrhni potok od prameňa, okamžite vyschne. Aj svetlom preniknutá Cirkev Pánova vysiela do sveta svoje lúče. Avšak je to iba jedno svetlo, ktoré všade splýva, pričom nedelí jednotu svojej substancie. Konáre Cirkv...

V nemocnici zomiera na rakovinu jedenásťročný chlapec. Okolo nemocničného lôžka je zhromaždená celá rodina. V istom momente medzi chlapcom a jeho neveriacim otcom, začína sa nasledujúci rozhovor. – Netráp sa drahý – hovorí otec. – Uvidíš, všetko sa skončí dobre. Znovu budeš chodiť do školy a hrať futbal. Vtedy chlapec odpovedal: - Otec, ja viem, že zomriem. Nakoniec ja tu nechcem dlhšie byť. Ja verím, že po smrti odídem do neba, kde uvidím Ježiša a veľmi sa na to teším. Tieto slová otriasli týmto neveriacim otcom. Spýtal sa teda so slzami v očiach. – Synku, a si si istý, že tam Ježiš bude? – Samozrejme – odpovedalo dieťa. Podobne ako tento statočný chlapec, aj my hlboko veríme v túto radostnú pravdu, ktorú dnes na slávnosť Nanebovstúpenia Pána Ježiša slávime. Kristus vystúpil do neba a v nebi očakáva každého z nás. Nanebovstúpenie je chvíľou najväčšieho triumfu Krista. Vystúpil do neba nielen ako Boh, ale aj ako člo...

V Londýne je múzeum, v ktorom sú voskové figúry tých osobností, ktoré sa hlboko vpísali do ľudských dejín. Je zaujímavé, že medzi tými figúrami   nie je postava Ježiša Krista i keď nik   z tých, čo sú tam, nie je svetu tak   známy ako on, lebo nik pre ľudstvo   neurobil toľko ako on. Prečo nie je   tam postava Ježiša Krista? Je to náhoda? Nie, to nie je náhoda. Všetci tí, ktorí sú tam znázornení voskovými figúrami, sú už mŕtvi. A my keby sme chceli hľadať Krista medzi mŕtvymi, museli by sme počuť hlas anjela: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych” (Lk 24,5-6). Teda Pán Ježiš je živý. Je pravdou, že ho zabili, že zomrel na kríži. Ale je tiež pravdou, že tretieho dňa vstal z mŕtvych. Toto Kristovo zmŕtvychvstanie musí mať dopad aj na náš život. Je pre nás veľkou výzvou, aby sme už teraz, za svojho pozemského života, robili niečo pre svoje vlastné zmŕtvychvstanie, aby sme raz vstali z mŕtvych pre večný život. Kto z n...

Dnešný deň má prívlastok Veľký. Veľkým preto, lebo v ňom si pripomíname najdôležitejšie udalosti dejín spásy. Veľký piatok je veľkým, lebo udalosti, ktoré sa v ňom odohrali hovoria o veľkej Božej lásky k nám. – o Láske, ktorá nezostala iba pri slovách. Veľký Piatok je veľkým aj preto, lebo nás stáva pred veľké rozhodnutie. Ježišov kríž sa stáva miestom rozhodnutia, ktoré musí podstúpiť každý. Vidíme to aj na zločincoch. Obaja zločinci bojovali proti moci rímskych okupantov, obaja boli odsúdení na smrť za svoje zločiny. No tu sa ich cesty rozdeľujú. Prvý sa   posmieva. Ani v hodine svojej smrti nevidí nebezpečenstvo, ktoré hrozí jeho duši a aj pri umieraní myslí iba na pozemské veci. Azda ste sa už stretli s nezriedkavým názorom: Budem veriť v Boha, budem praktizovať svoju vieru, už začnem chodiť na liturgie, budem viac myslieť nie len na seba, ale aj na druhých, ale ešte nie teraz. Ešte nie hneď. Neskôr. Potom... Nekajúci lotor na kríži nám je výstrahou. Tento lot...

Bol raz jeden dedko a ten mal oslíka, ktorý z nepozornosti padol do strarej vyschnutej studne. Oslík celé hodiny zúfalo plakal. Dedko sa snažil niečo vymyslieť, aby ho odtiaľ dostal. Nakoniec, keď nárek ustal, si povedal, že   chudák oslík už aj tak asi nežije a studňu chcel aj tak dávno zakopať. Rozhodol sa preto, že nebude ďalej rozmýšľať nad nejakým riešením ako ho dostať von. Zavolal na pomoc susedov, každý sa chopil lopaty a začali hádzať do studne hlinu.   Oslík si všimol, čo sa deje a začal opäť hrozne nariekať. Na prekvapenie všetkých však po niekoľkých lopatách hliny a kameňov zostal ticho. Dedko nakukol do studne a videl, ako oslík otriasa zo seba hlinu a všetkými silami bojuje a snaží sa udupať to, čo naňho hádžu. Tak sa dostával vždy vyššie a vyššie až napokon zo studne vyšiel, síce doráňaný od kameňov, ale živý. Aj v živote bývame niekedy na dne svojej vyschnutej studne. Ľudia na nás hádžu rôzne smeti, špinu a hlinu. Všetko na n...

Bože, Ty jediný si svätý, Ty jediný si prameň všetkého dobra; pomáhaj nám na príhovor svätého Vladimíra, aby sme svoj život usporiadali podľa Tvojej vôle, zjavovanej prostredníctvom Evanjelia, aby sme sa nepripravili o účasť na Tvojej sláve. Prosíme ťa, stoj pri svojich deťoch na Ukrajine, bráň a ochraňuj týchto našich milovaných bratov, vyprosuj im tak potrebné zmierenie a naplň ich srdcia pokojom a láskou. Prosíme o to skrze Tvojho Syna, Ježiša Krista, nášho Pána, lebo on s Tebou v jednote Svätého Ducha žije a kraľuje po všetky veky vekov. Amen. 

V ľudskom srdci žije veľká túžba po návrate: vrátiť sa domov. Každý z nás už prežil takýto návrat. Denne sa vraciame z práce, zo sveta do svojich rodín, ku svojim milým. Vo svojich spomienkach sa vraciame do dní svojej mladosti, do otcovského domu, do rodného kraja. Celý život človeka je jedným veľkým návratom. Putujeme životom, niečo nás ženie dopredu, a súčasne jeden hlas v nás stále volá: Musíš sa vrátiť domov! Žijeme v tejto nadeje, že sa vrátime a že sa vrátia naši milí. Kto však stratí túto nádej, kto si povedal, že preňho niet návratu, ten stratil svetlo, stratil zmysel svojho života; vysedáva ako žobrák – slepec pri ceste; zostáva mu len jeden návrat: „Navrátiť sa do zeme, z ktorej so bol vzatý.“ Slepý žobrák, je obrazom každého z nás. Katechizmus jasne hovorí: „Človek je žobrákom pred Bohom“ (KKC 2559). Keď sa však tento žobrák – slepec dozvedel, že Kristus prechádza okolo, svojím srdcom, Ho hneď spoznal, spoznal...