Pane, daj, aby sme všetci boli jedno...

-
V roku 251 svätý Cyprián napísal slávne dielo s názvom: „O jednote Cirkvi“.
Bol to čas zvláštnych nepokojov v spoločenstve veriacich, z príčin tak vonkajších – trvajúcich prenasledovaní, ktoré priniesli život v strachu, ako aj vnútorných – herézy a falošné náuky, ktoré delili spoločenstvo. 
Sv. Cyprián napísal: „Tak ako slnko má mnoho lúčov, ale iba jedno svetlo, ako strom má mnoho konárov, ale iba jeden kmeň spočívajúci na silnom koreni, a ako v žriedle, hoci z neho vytekajú početné potoky, jeho jednota je prinajmenšom na samom začiatku zachovaná“, tak je to aj s Cirkvou. „Odtrhni jeden lúč od slnka, jednota svetla nedopustí takéto oddelenie. Odtrhni konár zo stromu – raz odlomený už nebude ďalej rásť. Odtrhni potok od prameňa, okamžite vyschne. Aj svetlom preniknutá Cirkev Pánova vysiela do sveta svoje lúče. Avšak je to iba jedno svetlo, ktoré všade splýva, pričom nedelí jednotu svojej substancie. Konáre Cirkvi sa rozprestierajú v bohatom počte nad celou zemou, mocné potoky sa rozlievajú stále ďalej, a predsa jestvuje iba jeden prameň, iba jeden začiatok, iba jedna matka, ktorá je požehnaná plodnosťou. Z jej lona narodená, jej mliekom sýtená, jej duchom oživená“.
Keď vstupujeme v Taize na územie ekumenického kresťanského spoločenstva, ktoré vytvoril brat Roger, možno pri vstupe vidieť nápis: „Vy, ktorí tu vstupujete, zmierte sa. Otec so synom. Muž so ženou. Veriaci s tým, ktorý nemôže veriť. Kresťania so svojím odlúčeným bratom“.
Problém ťažkého budovania jednoty medzi ľuďmi je taký starý, ako človeka. Je totiž spojený s ľudskou slabosťou, s egoizmom ľudského srdca. Každý má kohosi, komu musí odpustiť viny; o každom tiež možno povedať, že je vinníkom. Tento osud neobišiel ani Cirkev. Cirkev totiž to nie je iba Ježiš Kristus, ale aj my, so všetkými svojimi slabosťami, rozorvanosťami, nepochopením. Nevedeli sme diskutovať, presviedčať, vážiť si cudzie názory. Ľahšie bolo odstrániť ich zo spoločenstva, izolovať ich, nosiť dlhý čas v srdci bolestnú ranu. Postupom času dokážeme v sebe zničiť dokonca prirodzenú túžbu po jednote s inými – vystačíme sami sebe, sme spokojní so sebou, nemusí na nikoho dbať nikým sa desiť.
Zabíjame v sebe túžbu po jednote, ktorá je ovocím lásky. Jej miesto zaujíma hnev, nenávisť, nakoniec hlúposť. Od každého z nás závisí, aké bude ovocie našej činnosti. Ráta sa dobrá vôľa a túžba poznačená činmi. Nejde o postoj konformizmu – súhlas za každú cenu, dokonca rezignáciu zo základných hodnôt, ale o dobro všetkých, celej ľudskej rodiny. K tomu sme predsa pozvaní.
Pane, daj, aby sme všetci boli jedno...

páter Martin

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prvé sväté prijímanie 2020

-
Obraz
Drahé prvoprijímajúce deti, milí rodičia, starí rodičia, priatelia, bratia a sestry! Na začiatku by som sa Vás chcel opýtať – keď si tak predstavíte svoj domov, čo je pre vás v ňom najcennejšie? Asi pre každého z vás je to niečo iné. A teraz sa opýtam Vás deti, čo je pre Vás najcennejšie? Poviem Vám príbeh o dvoch bratoch. Jeden bol chudobný, ale druhý bol veľmi bohatý a stále kupoval a predával veci. Ten chudobný mal veľmi peknú rodinu a deti milovali svojich rodičov aj napriek tomu, že nemali počítač, tablet, mobil… Boli šťastní a aj tí, ktorí ich poznali ich mali radi. Bohatý brat bol sám, nemal ani rodinu ani priateľov. Nikoho nemal rád a ľudia nemali radi jeho pre lakomosť a sebectvo. Nikdy nikomu nepomohol a nezaujímal sa ani o svojho brata a jeho rodinu. Áno, mal skutočne všetko, čo len chcel. DOKIAĽ… Jedného dňa išiel do mesta a vo výklade videl peknú bielu perlu. Stála viac pe...
Čítať ďalej

Filioque II - Náuka Cirkvi

-
Obraz
Historické pozadie vzniku "Filioque" S teológiou trojice Kapadóckych Otcov na jednej strane, a Augustína na druhej bol položený základ, na ktorom sa sporná otázka Filioque, ba dokonca teologická diskusia o Trojici zakladá až dodnes. Treba zásadne súhlasiť s Dietrichom Ritschlom, že systematické rozmery problému boli v podstate už odtajené na tomto historickom stupni. [1] Napriek tomu by snáď bolo prehnané tvrdenie, že „kontroverzia sama má viac významu v cirkevno-historickej ako v teologickej oblasti". [2] Lebo v žiadnom prípade nezostalo myslenie o Trojici nezmenené, alebo len okrajovo zmenené, cez rozšírenie a presadenie vyjadrenia Filioque a cez jeho sukcesívne preniknutie do formuly vyznania a nakoniec do NC na západe, prostredníctvom tomu zodpovedajúceho tvarovania jednej a na vniknutie Ducha len z otca orientovanej teológie trojice na východe. Avšak nie je ľahké opísať zmeny, ktoré sú spojené so vznikom dissensa Filioque, keďže idú v skutočnosti ruka ...
Čítať ďalej

2 Svätá božská liturgia nášho otca sv. Jána Zlatoústeho

-
Obraz
Svätá liturgia a tradícia      Eucharistická obeta je podľa vyhlásenia Druhého vatikánskeho koncilu, „zdrojom a vrcholom celého kresťanského života“ (LG 11). A práve východné cirkvi sú známe tým, že si vždy zachovávali prvenstvo bohoslužby, ktorá bola pre nich vrcholom kresťanského života. A to pretrvávalo už od čias cirkevných otcov. Na bohoslužbe bol vždy priestor na katechézu, náboženské učenie, ohlásenie a komentovanie slov zo Svätého Písma a miesto mala aj príprava katechumenov, ktorí sa pripravovali na prijatie iniciačných sviatostí. Z toho sa dá usúdiť, že naozaj v bohoslužbe bol zahrnutý a sústredený život Cirkvi. Nastali aj také obdobia, kedy život východných cirkví bol obmedzený iba na slávenie bohoslužby a ostatná pastorálna a duchovná činnosť zaostávala. Dôvodom takéhoto počínania boli nepriateľské režimy, ktoré prenasledovali východné cirkvi. Ale aj napriek tomu, základným posilňovaním viery pre východného kresťana bola práve bohoslužba.  ...
Čítať ďalej