ICLic. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD

Dnes tiež – ako hovoril k miliónom poslucháčov cez rádio biskup Fulton Sheen – mnohí opakujú za Židmi stojacimi okolo kríža: Zostúp z kríža a uveríme Ti . Zostúp z kríža v ústach moderného človeka znamená: Nehlásaj náuku o utrpení, o nutnosti zapretia seba samého, ukrižovaní svojich zlých vášní. Nevyžaduj od nás ťažké veci, také ako čistota pred sobášom, vernosť v manželstve, odpustenie nepriateľom či zriekanie sa časti svojho majetku pre chudobných. Ľudia našich čias, a často i my medzi nimi, hovoria: Nechceme, aby panoval nad nami ktosi, kto vyžaduje také veci. Naopak, radi by sme prijali za kráľa toho, kto hlása náboženstvo konzumizmu a príjemností bez obmedzení. Nerozumní, nechápeme, že ak Kristus vyžaduje od nás rôzne zriekania, to, čo bežne nazývame krížom, tak to robí z lásky k nám, pre naše dobro. Obmedzením nášho slepého pudu k príjemnosti chce nás oslobodiť od degenerácií i chorôb, chce ...

Hlboký pozorovateľ každodenného života zbadal, že my ľudia sme mimoriadne náklonní ľahko posudzovať našich blížnych. Uvádza na to niekoľko príkladov: „Ak zarábame peniaze, ľudia nás nazývajú lakomými; ak ich nezarábame, tak sme leniví; ako šetríme peniaze, sme skupáňmi; ak nešetríme, sme nezodpovední; ak sme štedrí a radi pomáhame, tak nás nazývajú hlupákmi; ak nepomáhame, tak sme obyčajnými egoistami“. Autor končí svoju výpoveď slovami: „Nezávisle od toho, čo robíme a ako konáme, vždy sa nájde ktosi, kto bude pripravený posúdiť nás“. Presná a poučná výpoveď pozorovateľa každodenného života dobre podáva ducha dnešného Evanjelia. Ako ľudia náhlivo posudzujú blížnych, tak aj Šimon, ktorý pozval Ježiša do svojho domu, posúdil a odsúdil vo svojom srdci ženu, ktorá viedla v meste hriešny život. Pri pohľade na ženu, Šimon hovoril sám pre seba: „Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica“. Keď Šimon zmýšľal tým...

V jednej zo svojich kníh, otec John Powell hovorí okrem iného o žene, ktorá žila veľmi hriešne. Priviedlo ju to k tomu, že jedného dňa mala už dosť takého spôsobu života. Tvrdila, že jej život bol jednou veľkou porážkou a nemá zmysel ďalej v ňom pokračovať. Preto vyšla na morský breh s myšlienkou, že bude plávať do mora tak ďaleko, ako len bude môcť, a potom more už vykoná zvyšok. Keď uplakaná a rezignovaná išla po pustej pláži, aby splnila svoje rozhodnutie, počula v istom momente silný hlas, ktorý jej prikazoval zastaviť sa, vrátiť a pozerať za seba. Keď to urobila, všetko, čo mohla vidieť, to boli jej stopy v piesku zmývané morskými vlnami. Znovu počula hlas: „Tak ako morské vlny zmývajú tvoje stopy, tak moja láska a milosrdenstvo zmývajú celú tvoju hriešnu minulosť. Povolal som ťa k tomu, aby si žila a milovala, a nie k tomu, aby si zomrela“. Inštinktívne táto žena vycítila, že to bol hlas samého Boha. Táto...

Jeden katolícky časopis umiestnil na svojich stránkach nasledujúcu udalosť. Mladý človek sa zamotal v istom období svojho života so zlými kamarátmi. Doviedlo ho to k vykonaniu vážneho zločinu, za ktorý bol odsúdený na desať rokov do väzenia. Jeho nešťastie a to, že sa spustil na zlú cestu, najviac prežívali jeho rodičia, a zvlášť otec. Syn, ktorý bol doma dobre vychovaný, cítil, že im spôsobil veľkú krivdu. Preto si nebol istý, či mu to rodičia odpustia. Keď bol prepustený z väzenia, nemal sa kam vrátiť. Napísal teda list svojim rodičom. Napísal im že bude prechádzať popri ich dome. Nemal odvahu napísať: „okolo svojho domu“. Predsa sklamal rodičov. Prosil iba o to, aby mu dali znamenie, ak túžia, aby ich navštívil. Nech na strome pri jeho rodnom dome vyvesia bielu zástavu. Vstúpil do vlaku s prudko bijúcim srdcom. Čím viac sa blížil k rodnej dedine, tým viac bol nespokojný. Neveril v akékoľvek znamenie od svojich rodičov a nemal odvahu poh...

John Newton, ktorý žil v XVII. storočí, bol obchodníkom s otrokmi. Mal vlastnú loď, na ktorej prevážal podvodom chytených černochov v Afrike a predával ich ako otrokov v prístavoch Európy a Ameriky. Jednej noci, keď jeho loď naložená otrokmi bola na otvorenom mori, začala strašná búrka. Víchor zmietal loďou ako malou trieskou dreva. Zdalo sa, že pre loď i jej pasažierov odbila posledná hodina. Vo veľkej panike John Newton si pokľakol na palube lode, zdvihol hore ruky a začal sa nahlas modliť: „Bože, ak nás zachrániť uprostred tejto strašnej búrky, sľubujem Ti, že skončím s týmto hriešnym zamestnaním, prestanem byť obchodníkom s otrokmi“. Boh vypočul modlitbu Newtona a loď zázračne zachránil. John Newton tiež dodržal Bohu daný sľub. Prestal obchodovať s otrokmi, ba dokonca viac, stal sa pastorom a začal ohlasovať Evanjelium. Na pamiatku svojho obrátenia napísal slová prekrásnej piesne Amazing Grace , mimoria...

Rím, 13.4.2012  (kath.net/jg) 015 167 – Kongregácia pre náuku viery končí preverovanie svätej omše, ktorú slávi hnutie Neokatechumenálna cesta. Zdá sa, že výsledkom bude jej odsúdenie, ako informuje vatikanista Sandro Magister.            Osobným listom kardinálovi Williamovi Levadovi, Svätý Otec Benedikt XVI. kongregácii nariadil preverenie svätej omše Neokatechumenálnej cesty z hľadiska toho, či je v súlade s liturgickými predpismi a praxou Katolíckej cirkvi.            Tomu predchádzal dramatický vývoj. Pápežská rada pre laikov pripravila dekrét, ktorý mal povoliť mimoliturgické ako aj liturgické slávenia Neokatechumenálnej cesty. Toto rozhodnutie sa malo oznámiť na stretnutí členov hnutia s pápežom Benediktom XVI. 20. januára. Zakladatelia hnutia a jeho vedúci Francisco „Kiko“ Arguello a Carmen Hernándezová, boli očividne o...

Aj keď na prvé počutie dnešné evanjeliové podobenstvo o namyslenom farizejovi a pokornom mýtnikovi znie ako niečo ľahko pochopiteľné a prijateľné, veď kto by neopovrhoval pyšným farizejom a komu by nebol sympatický ten ponížený hriešnik, myslím si, že posolstvo tohto evanjelia je oveľa zaujímavejšie a hlbšie, než by sa to mohlo zdať na prvé zamyslenie. Môže sa nám totiž zdať, že Pán Ježiš tu hovorí len akúsi rozprávku s morálnym ponaučením, že na obraze dvoch postáv porovnáva dve ľudské vlastnosti: namyslenosť a poníženosť. A keďže ten namyslený je navonok zbožnejší ako ten ponížený, podobenstvo vyznieva zdanlivo veľmi negatívne práve voči tým zbožným, ktorí sú automaticky považovaní za falošných. Vieme, že falošný predsudok, je veľmi rozšírený najmä medzi menej zbožnými, ktorí sa radi na toto podobenstvo odvolávajú, aby si ospravedlnili svoju náboženskú povrchnosť a ľahostajnosť, lebo vraj nechcú byť ako tí farize...