Prvé sväté prijímanie – Príhovor

Drahé deti, rodičia, krstní rodičia, bratia a sestry!

Dnes by som sa – napriek tomu, že tieto deti majú slávnosť prvej svätej spovede a prvého svätého prijímania – chcel obrátiť najprv na Vás, ktorí ste už túto sviatosť prijali. Chcem Vám položiť jednu otázku: Pamätáte si, aký darček ste dostali na prvé sväté prijímanie? Možno to boli hodinky, bicykel, prstienok, hry, alebo Vám rodičia pripravili peknú oslavu, kde Vám celá rodina  blahoželala a spoločne ste tento deň oslávili… Fotografie, ktoré ste v ten deň urobili, Vám túto chvíľu i všetkých, ktorí ju oslavovali s vami, pripomínajú.

Bratia a sestry, kde sú teraz tie darčeky, ktoré ste pred dvadsiatimi, tridsiatimi či viac rokmi dostali? Žiaľ, hodinky časom prestali fungovať, alebo sa rozbili, bicykel zhdzavel, retiazky a prstienky sa postrácali a na dobré jedlo sa dávno zabudlo. Ostalo Vám niečo zo svätého prijímania? Ja som presvedčený, že áno. Ten najdôležitejší darček, ktorý ste dostali, bola eucharistia. To bol najväčší dar, ktorý ste pred mnohými rokmi prijali.

Milé deti,

aj Vy dnes dostanete veľa darčekov od rodičov, krstných rodičov, či známych. Môže to byť tablet, mobil, bicykel… aj tieto darčeky raz doslúžia, prestanú fungovať, prípadne sa rozbijú, pretože nemajú dlhodobú trvácnosť. Našťastie, najväčší darček ktorý dnes dostanete, je Ježiš prítomný v Eucharistii, Ježiš, ktorého dnes prijmete do srdca a ktorý bude s vami po celý Váš život. Bude s Vami kedykoľvek ho pozvete Ale aj tento dar, ktorý Vám Cirkev dnes dáva, sa  môže „stratiť“, ak sa oň nebudete starať.

Je práve na nás, milí rodičia, krstní rodičia, starí rodičia, príbuzní, drahí bratia a sestry, ktorí sme tu dnes v chráme,  aby sme boli príkladom pre tieto deti, ktoré dnes prijímajú sviatosť spovede a euchristie.

Jeden známy spisovateľ – Brunno Ferero v knihe Večera v raji – píše príbeh s názvom „Ocko chcem byť ako ty“.

Môj synček prišiel na svet… Ja som však musel veľa cestovať, mal som veľa povinností. Môjmu synčekovi vyšli zúbky, ale ja som to ani nezaregistroval. Začal rozprávať, no ja som pri tom nebol. Môj chlapček rástol tak rýchlo! A čas tak letel! Často mi vtedy hovorieval: „Ocko, ja raz budem ako ty! Ocko, kedy sa vrátiš domov?“ „Neviem, synček, no keď sa vrátim, zahráme sa spolu. Len počkaj.“ Môj syn oslávil desiate narodeniny. O niekoľko dni mi povedal: „Ocko, ďakujem za loptu! Zahráš sa so mnou?“ „Dnes nie, synček. Mám veľa práce.“ „Dobre, ocko. Tak inokedy.“ Odišiel s úsmevom a, ako vždy, zo slovami: „Chcem byť ako ty!“ Môj syn sa vrátil z univerzity. Teraz to už bol mladý muž. „Syn môj, som na teba hrdý, sadni si, porozprávame sa trochu.“ „Dnes nie, ocko, mám povinnosti. Prosím ťa, požičiaš mi auto? Idem navštíviť jedného kamaráta.“ Som na dôchodku a môj syn už býva inde. Dnes som mu zavolal: „Ahoj, synček, rád by som ťa videl.“ „Veľmi rád, ocko, ale nemám čas. Poznáš to, práca, deti…Ale som rád, že si zavolal. Veľmi rád som ťa počul!“ Keď som skladal telefón, uvedomil som si, že môj syn je teraz presne ako ja.

Bratia a sestry, myslím si, že každý rodič, krstný rodič, či starý rodič chce, aby ich deti a vnúčatá boli dobré a mali šťastný a pokojný život… a toto je úloha nás všetkých, chrániť tieto deti a hlavne nájsť si na ne čas – aby sa nestratil tento vzácny dar, ktorý im dnes Cirkev dáva.

Sami dobre viete, že darčeky, ktoré ste dostali pri prvom svätom prijímaní sa pominuli, a predsa  Vám zostal až do dnešného dňa jeden dar, ktorým  je Eucharistia. Zveľaďujte tento dar vo Vašich deťoch, aby ho aj oni takto raz odovzdali ďalej