Mt 18, 23 - 35
Milí bratia a sestry! Corrie ten Boom pochádzala z Holandska a bola
s celou rodinou odvlečená do Osvienčimu, lebo ukrývala Židov. V tábore
znenávidela strážcu, ktorý sa na ne vždy pozeral, keď išli pod sprchu.
Jeho tvár sa jej navždy vryla do pamäti. Prežila hrôzu koncentráku, ale
bola rozhodnutá nikdy sa nevrátiť do Nemecka.
Po určitom čase ju pozvali ju do Nemecka, aby tam mala prednášku, ktorá sa týkala problému odpustenia ako ponuky Božieho milosrdenstva. Po skončení prednášky tam na svoje zhrozenie zbadala spomínaného strážcu z tábora. On ju nespoznal. Bol celkom zmenený. Jeho tvár žiarila. Corrie vedela, že by ho spoznala všade. Taká bola jej nenávisť voči nemu. Zaumienila si, že musí ihneď opustiť prednáškovú sálu, ale čo sa nestalo. Ten človek sa k nej priblížil. Nespoznal ju. Povedal jej: „Ako je dobre, že všetky naše hriechy sú pochované na dne mora.“ Pociťovala mocnú nenávisť voči nemu. Podával jej ruku. V tom momente však počula slová, ktoré jej Pán povedal, aby vystrela ruku k tomu človeku na znak poďakovania. Opísala, čo sa stalo: „A tak som mechanicky, meravo vložila svoju tuku do jeho ruky, ktorú ku mne vystieral A keď som to urobila, stalo sa čosi neuveriteľné. Z pleca mi vyšľahol teplý prúd, rýchlo mi zbehol po ramene a skočil do našich spojených rúk. A to liečivé teplo ako keby bolo zaplavilo celú moju bytosť a oči sa mi naplnili slzami. Povedala som: Odpúšťam ti! Z celého svojho srdca ti odpúšťam!“
Tento silný príbeh nedávnej histórie hovorí o tom, aké je silné odpustenie, ktoré je nám darované od Boha. Tento príbeh je praktickou a reálnou ukážkou. Aj dnes môžeme byť šťastnými, ale až vtedy, keď sa naučíme odpúšťať druhému človeku.
Božie odpustenie nás povzbudzuje, aby sme v druhom človeku videli jeho nekonečnú hodnotu. Odpustenie znamená podať ruku. Hoci všetci chceme odpustenie dosiahnuť, akosi je málo tých, čo chcú odpustenie preukazovať. Veď kto si praje odpustenie v nebi, musí preukazovať odpustenie už tu na tomto svete. Myslím si, že nám život ponúka množstvo spôsobov a ponúk ako a kde máme odpustiť. Stačí sa len zamyslieť nad sebou.
Pán Ježiš nás i dnes varuje pred falošným, povrchným a farizejským kresťanstvom, keď nám vraví: Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?”
Ľudia potrebujú odpustenie. Obzvlášť, keď si to nezaslúžia. Odpustenie je schodiskom, ktorým sa blížime k Božej podobe. A to je to, čo nakoniec dosiahneme, keď odpustime. Budeme nielen bližšie k Bohu, ale odrazí sa v nás aj obraz Jeho lásky.
Po určitom čase ju pozvali ju do Nemecka, aby tam mala prednášku, ktorá sa týkala problému odpustenia ako ponuky Božieho milosrdenstva. Po skončení prednášky tam na svoje zhrozenie zbadala spomínaného strážcu z tábora. On ju nespoznal. Bol celkom zmenený. Jeho tvár žiarila. Corrie vedela, že by ho spoznala všade. Taká bola jej nenávisť voči nemu. Zaumienila si, že musí ihneď opustiť prednáškovú sálu, ale čo sa nestalo. Ten človek sa k nej priblížil. Nespoznal ju. Povedal jej: „Ako je dobre, že všetky naše hriechy sú pochované na dne mora.“ Pociťovala mocnú nenávisť voči nemu. Podával jej ruku. V tom momente však počula slová, ktoré jej Pán povedal, aby vystrela ruku k tomu človeku na znak poďakovania. Opísala, čo sa stalo: „A tak som mechanicky, meravo vložila svoju tuku do jeho ruky, ktorú ku mne vystieral A keď som to urobila, stalo sa čosi neuveriteľné. Z pleca mi vyšľahol teplý prúd, rýchlo mi zbehol po ramene a skočil do našich spojených rúk. A to liečivé teplo ako keby bolo zaplavilo celú moju bytosť a oči sa mi naplnili slzami. Povedala som: Odpúšťam ti! Z celého svojho srdca ti odpúšťam!“
Tento silný príbeh nedávnej histórie hovorí o tom, aké je silné odpustenie, ktoré je nám darované od Boha. Tento príbeh je praktickou a reálnou ukážkou. Aj dnes môžeme byť šťastnými, ale až vtedy, keď sa naučíme odpúšťať druhému človeku.
Božie odpustenie nás povzbudzuje, aby sme v druhom človeku videli jeho nekonečnú hodnotu. Odpustenie znamená podať ruku. Hoci všetci chceme odpustenie dosiahnuť, akosi je málo tých, čo chcú odpustenie preukazovať. Veď kto si praje odpustenie v nebi, musí preukazovať odpustenie už tu na tomto svete. Myslím si, že nám život ponúka množstvo spôsobov a ponúk ako a kde máme odpustiť. Stačí sa len zamyslieť nad sebou.
Pán Ježiš nás i dnes varuje pred falošným, povrchným a farizejským kresťanstvom, keď nám vraví: Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?”
Ľudia potrebujú odpustenie. Obzvlášť, keď si to nezaslúžia. Odpustenie je schodiskom, ktorým sa blížime k Božej podobe. A to je to, čo nakoniec dosiahneme, keď odpustime. Budeme nielen bližšie k Bohu, ale odrazí sa v nás aj obraz Jeho lásky.
Komentáre
Zverejnenie komentára