Mt 10, 32-33. 37-38; 19, 27-30

Bratia a sestry!

Čo z toho budeme mať? Takto sa zvykneme pýtať predtým, ako sa do niečoho pustíme. Veď kto z nás sa v živote už takto nepýtal? A to aj vo vzťahu k Bohu…

V dnešnom evanjeliovom texte sa učeník Peter tiež pýta: Čo z toho teda budeme mať?  Táto Petrova otázka Ježiša nijako neurazila. Ježiš vo svojej reakcii pokojne vysvetľuje, ako to s odmenou bude. Ako to v týchto “Božích veciach” chodí.

Možno sa nad otázkou, ktorú Peter položil Ježišovi, pohoršujeme, ale skúsme v celom príbehu vidieť samých seba. Nespoznávame sa v Petrovej otázke aj my sami? Nepýtame sa mnohokrát podobne Boha ako Peter? Možno, že tie otázky v našom životnom kontexte znejú trochu inak, možno, že aj: Čo mám z toho, že som kňaz? Čo mám z toho, že som kresťan? Čo mám z toho, že chodím do chrámu? Čo mám z toho, že podporujem Cirkev? Čo mám z toho, že upratujem chrám? Čo mám z toho, že som kantor? Tých otázok môže byť skutočne veľa…

Aj nám Ježiš chce povedať: „každý, kto pre moje meno opustí dom alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo ženu a deti, alebo polia, dostane stonásobne viac bude dedičom večného života“. Tak znie Ježišov odkaz pre nás všetkých, ktorí sa snáď z času na čas trápime a umárame tým, čo z našeho snaženia budeme mať. Je fakt, že tu nikde nie je reč o eurách, ani tučných províziách. Nikde sa tu nehovorí o tom, že každý bude mať za svoju vernú službu doma v garáži bavoráka a bývať v luxusnej vile. Pravda je taká, že človek nemá právo nárokovať si niečo pred Bohom za svoju dobrotu, službu, vernosť či poslušnosť. Tou pravou odmenou je Božia prítomnosť medzi nami.

Aj dnes nám Ježiš hovorí, že každý, kto sa kvôli nemu vzdá niečoho cenného, dostane už v tomto živote mnohonásobne viac. To “ocenenie” nemusí mať rovnakú podobu. Niekto sa napríklad kvôli svojej službe vzdiali od vlastnej rodiny, a na oplátku získa ešte početnejšiu rodinu… V každom prípade nás dnes Kristus pozýva k správnej životnej investícii a rozhodnutiu.  Znášať možno aj protivenstvá od ľudí, aby si napokon získal uznanie od Boha! Nezabúdajme na to, že odmenu za svoju vieru, obetu, službu dostaneme  až vo večnosti!

Vieme dobre, že v Cirkvi je mnoho ľudí, či už sú to kňazi, laici, ktorí pravdivo a usilovne pracujú, a nič nežiadajú od nikoho. Za odmenu nepožadujú nič, toto je ten správny postoj, ktorí by sme mali mať všetci.

Bratia a sestry – Čo za to budem mať? Čo z toho budem mať? Čo mi to prinesie?… týmito otázkami som dnešnú kázeň začal. Nimi by som ju aj zakončil. Myslím si, že dobre vieme, čo najviac očakávame… je to naša večnosť.