Mt 1, 1-25

Ježiš Kristus vraj neexistoval… S týmto tvrdením prišiel americký historik Michael Paulkovich. Paulkovich tvrdí, že preskúmal viac ako sto textov z prvého až tretieho storočia, no Ježiš podľa neho ani v jednom zo 126 preskúmaných textov nefiguruje. Dokonca tvrdí, že je len mytologická postava a nikdy nechodil po tejto Zemi. Ježiš vraj nebol ničím iným než púštnou legendou. Podľa historika si Ježiša vykonštruovali kresťania, ktorí túžili po božskej postave. Nemali koho uctievať, preto vraj vymysleli Krista. Pripisovali mu nadprirodzené schopnosti a robili zápisky o zázrakoch, ktoré vykonával, opísal slová Paulkovicha britský denník.

Zároveň priznáva, že síce v jednom z historických textov zmienku o Ježišovi našiel – vo vojnovom diele ho spomenul istý Josephus Flavius – ale ako sa dozvedel neskôr, informácie o Kristovi do textu pridali iní autori. Z toho vyplýva, že text prešiel úpravou.

Bratia  a sestry, dnešný rodokmeň, ktorý sme si prečítali nám chce povedať, že Kristus nebol vymyslenou postavou, ako to tvrdil historik v úvode. Kristus prišiel na túto zem, žil tu, konal zázraky, uzdravoval… To, že tu bol, nám dokazujú aj jeho predkovia. Rodokmeň nie je len suchý zoznam mien. Ale musíme sa tiež zamyslieť, čo nám týmto rodokmeňom chce povedať Boh pre náš reálny život… Tá genealógia Ježišových predkov totiž vyformovala Ježiša ako človeka. A hovorí aj niečo o nás. Prečo sme takí, akí sme, prečo máme také a také problémy a obmedzenia. Samozrejme, každý z nás sa sám rozhoduje kým je a akým človekom bude. Ale hovorí to niečo aj o našej štartovacej čiare do života. Nie každý ju totiž máme rovnakú. Do istej miery nám ju určili životy našich predkov. A toto má veľmi dôležitý duchovný dopad na každého z nás.

Druhá vec, na ktorú poukazuje tento rodokmeň je, že vo svojej histórii máme ako svetlé tak i temné postavy, ľudí úspešných i zlyhávajúcich, ale len Boh dokáže aj v krivých líniách našich dejín písať rovno. (…) Boh nestroskotáva. Takto je rodokmeň zárukou Božej vernosti; zárukou toho, že Boh nás nenechá v beznádeji, že nás neustále pozýva k tomu, aby sme náš život vždy nanovo nasmerovali na Neho, vždy nanovo sa priblížili Ježišovi Kristovi.“

V tomto zmysle nás povzbudzuje, aby sme boli ľuďmi hľadajúceho srdca, ktoré sa neuspokojí s tým, čo majú a ako myslia a robia všetci, ale ktoré hľadá a očakáva viac, tak ako Zachariáš, Alžbeta, Simeon, Anna, Mária a Jozef… Takéto nepokojné a otvorené srdce potrebujeme. Ono je jadrom putovania. Potrebujeme Boha, toho Boha, ktorý nám ukázal svoju tvár a otvoril svoje srdce: Ježiša Krista.

V našom živote, rodine niekedy stačí jeden človek, aby zaplavil zlom celý rod, ale tiež stačí jeden človek, aby sa za svoju rodinu modlil, vyprosil jej požehnanie a uzdravenie. Dal by Boh, aby sme to boli my, aby sme sa my stali vo svojich rodinách požehnaním. Najprv sa však sami musíme zrieknuť všetkého zla a pevne stáť ukotvení v Bohu.

V živote sa môžu stať veci, ktoré nie sú pekné a určite má každý v svojom rodokmeni tú povestnú „čiernu ovcu“ – možno dokonca naša rodina pokladá za čiernu ovcu nás samotných.

Modlime sa, aby sme pre náš rodokmeň – pre našu rodinu boli požehnaním, aby náš život bol vždy k dispozícii Bohu a on bude ten, ktorý aj napriek našim slabostiam prepíše naše „krivé línie“.

Amen