Mk 15, 43-16, 8

Bratia a sestry,

každý z nás už v živote zažil niečo nezabudnuteľné, dáky šťastný okamih či zážitok, ktorý chce vyrozprávať svojím blízkym a známym. A neraz ho rozpráva mnohokrát – prakticky pri každej príležitosti, pretože sa s ním chce podeliť. Keď sa o to, čo sa nás veľmi dotklo podelíme, opätovne to prežívame. Tak to robí aj Cirkev. Má radostný zážitok Vzkriesenia Pána, ktorý zdieľa už stáročia.

Tretiu nedeľu počúvame o Vzkriesení Ježiša Krista. Dnes je to radostné rozprávanie o tom, ako niekoľko žien išlo zavčasu ráno pomazať Kristovo telo, pretože pri jeho ukladaní do hrobu to už nestihli urobiť. Cestou si robili starosti len o jedno: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu“ (Mk 16, 3). Kamene uzatvárajúce vchody boli totiž veľmi veľké. Ježišov hrob však zatvorený neostal. Anjel ich oslovil pri otvorenom hrobe: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili“ (Mk 16, 6).

Podľa evanjelia vidíme, že prvými ohlasovateľmi boli ženy – Mária Magdaléna a ďalšie, ktoré z pokolenia na pokolenie zvestovali radostnú správu o Vzkriesení. V dnešnú nedeľu teda môžeme spomínať aj na všetky naše matky a staré mamy, ktoré boli a sú nositeľkami Kristovho posolstva v rodine, v Cirkvi i vo svete…

„Všetko sa to začalo mojou asistentkou,“ spomínal istý lekár na svoje obrátenie. „Bola to síce jednoduchá žena, matka piatich detí, mala však v sebe toľko pokoja a vyžarovalo z nej čosi také podmaňujúce a súčasne pozdvihujúce, že ma to zaujalo a zároveň pobádalo skúmať, kde je prameň všetkých týchto vlastností. S jej pomocou som spoznával Boha, začal som sa modliť, čítať Sväté písmo. Počas prechádzok som veľa premýšľal o svojej existencii a tak pomaly, ale iste, Boh vstupoval do môjho života. A keď som ho spoznal, vyvodil som z toho radikálne zmeny vo svojom živote.

Predstavme si, že ideme po neznámej krajine, blúdime cudzím svetom. Zrazu uvidíme smerovú tabuľu: Cesta vedie tam a tam, toľko a toľko kilometrov… Koľko je v nás vtedy radosti! Veľká Noc, Kristovo Vzkriesenie – to je ukazovateľ cesty k večnému životu. Lebo tak, ako Kristus vstal, aj my raz vstaneme k večnému životu.

Ak podnikáme poznávacie cety, určite medzi mnohými kultúrnymi pamiatkami navštívime aj pomníky významných osobností. Napríklad v Moskve na Červenom námestí leží v mauzóleu Lenin… na cintoríne v Arlingtone je pochovaný Kennedy… vo Florencii má hrob Dante a v Assisi sv. František… Ale iba na jednom hrobe je nápis: Vstal. Niet ho tu!

To je naozaj radostná zvesť, v ktorej je istota, ktorú s radosťou niesli ženy od Božieho hrobu – Mária Magdaléna a po nej ďalšie ženy z pokolenia na pokolenie. Nedeľa myronosičiek patrí všetkým ženám, ktoré boli a sú ohlasovateľkami tohto Kristovho posolstva – v rodine, v Cirkvi a vo svete…