Lk 5, 1-11

Bratia a sestry!

Mnohí členovia Cirkvi často pripomínajú, že Cirkev by mala lepšie slúžiť starším. Ďalší tvrdia, že by sme mali viac pracovať s mladými. Iní vyzývajú na aktivity s deťmi atď atď. Áno, treba nám viac presadzovať kresťanské hodnoty. Ale na to, aby sme mohli tieto a podobné úlohy vykonávať, Cirkev potrebuje ľudí – všetkých nás, nie len kňazov a rehoľníkov, ale všetkých – tých, ktorí pôsobíme v rozličných odvetviach. Dnešný evanjeliový text o bohatom rybolove končí Ježišovou výzvou – niektorých oslovil a povolal, aby sa stali rybármi ľudí.

Aj my si môžeme položiť otázku, čo môžeme urobiť pre to, aby sme boli užitoční v Cirkvi?

Vždy ma zaujme prvá veta z tejto časti evanjelia. „Keď raz stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa naň zástup“ (Lk 5, 1). Zástup ľudí sa hrnie k Ježišovi, aby počúval Božie slovo (porov.: Lk 5, 1).

V dejinách Cirkvi, ako vieme, si Boh povoláva mnohých ľudí. Stačí si len prečítať Starý a Nový zákon, Abrahám, Mojžiš, Samuel, proroci, apoštoli atď. Títo a mnohí ďalší vnímali vo svojom živote, že Boh k nim hovorí  – a oni ho počúvali. Boh cez nich mohol konať, lebo Mu dali  samých seba aby počúvali, čo hovorí  aby konali  a ohlasovali Jeho vôľu.

Ako je to s nami? Evanjelista Lukáš píše: Na Ježiša sa tlačil zástup, aby počúval… Tlačíme sa v našich farnostiach, aby sme počúvali Evanjelium – Krista? Nuž, ak by len tretina gréckokatolíkov v našej farnosti, podľa sčítania ľudu, prichádzala na sv. Liturgie, nestačil by nám chrám. Všetci vnímame, že veriaci akoby stratili záujem o Krista, jeho slovo. Tento problém nie je len v našej farnosti, ale je celoplošný. Takže prvé, čo by sme mali urobiť sami za seba, je počúvať Boží hlas – Jeho slovo.

Ďalšia nápoveda pre nás je v slovách „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov“( Lk 5, 4). Ani Peter k tomu veľa chuti nemal… „Šimon mu odpovedal: “Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete” (Lk 5, 5)… ale podriadil svoju vôľu Kristovi. Aké dôležité a zároveň ťažké! Dať svoju vôľu Ježišovi bolo ťažké mnohým nasledovníkom Cirkvi.

Ani pre svätcov Cirkvi nebolo ľahké prísť o majetok, česť, život, len aby sa podriadili Bohu. Aj dnes – ak chceme, aby cez nás konal, vzdajme sa svojej vôle a podriaďme sa Jeho vôli. Ak by sme to my, kresťania na Slovensku dokázali, nepresadzovalo by sa toľko nespravodlivých, ba priam až nechutných veci v našej spoločnosti, nebolo by toľko rozvodov, nevery, zanedbávaných detí, nešťastia v rodinách… Nečakajme však na ostatných. Učme sa my sami podriaďovať svoju vôľu Kristovi.

Tretia vec, ktorá ma napadla z kontextu evanjelia je čas. Dajme Bohu svoj čas. Aj Peter s ostatnými rybármi mali už vlastne “padla”, koniec pracovnej doby – mali uvoľno. Mali právo na odpočinok a užívať si voľno. Ale keď ich Kristus oslovuje, okrem svojej vôle mu dávajú aj svoj čas. Vieme aj my obetovať svoj čas, keď chce byť medzi priateľmi, venovať sa svojim záľubám, koníčkom a podobne?

Posledná vec, ktorú by sme mali dať Kristovi je pýcha. Apoštol Peter pri nasledovaní Krista spoznáva seba. Vidí svoju hriešnosť. Treba povedať, že Peter podľa našich merítok neurobil žiadny “veľký” hriech: nedopustil sa nevery voči manželke, nerozbil ani sebe, ani nikomu manželstvo, nevytuneloval firmu, neočierňoval protivníkov, neohováral… On “len” pochyboval o Ježišovej moci a veľkosti. Pozerá na množstvo ulovených rýb a uvedomuje si svoj hriech.

Toto je veľmi obdivuhodné. Koľkým ľuďom neotrasie svedomím vôbec nič. V pýche pohŕdajú Bohom. Pamätajme, že tí, cez ktorých Kristus koná svoje dielo, vedia byť pokornými.

Bratia a sestry. Kladieme si vôbec otázku: Čo môžeme urobiť, aby sme boli Kristovi – Cirkvi užitoční? Ak áno, potom mu dajme svoje uši, svoju vôľu, svoj čas a aj svoju pýchu. A Kristus bude môcť aj cez nás konať svoje dielo.

Amen