Lk 25, 31-46

Drahí bratia a sestry!

Dnešné Božie slovo je veľmi radostné a zároveň bolestné. Evanjelista Marek píše, že „príde Syn človeka“, toto je tá radostná správa. Skúsme si predstaviť, aké to bude veľkolepé. Pri tomto príchode sa stretneme s Kristom všetci. Všetky národy sveta. Nebude to nádherné? Ježiš si „zasadne na trón“ a budeme pri ňom. Už nebude žiadny despota, prezident, generál, riaditeľ…  všetci si budeme rovní.

To bolestné, čo nás pri tomto stretnutí čaká, je oddelenie. Ježiš „oddelí jedných od druhých“, jedným povie „poďte“ a druhým „odíďte“, jedni napravo, druhí naľavo… Sv. prorok Daniel hovorí, že nás rozdelí vnútorné svedomie. Samotný stav našej duše nás posunie na tú, alebo onú stranu – napravo, alebo naľavo. Tento Súd nepozná svedkov alebo protokolový zápis. Všetko bude zapísané v našich ľudských dušiach a tieto zápisy, tieto „knihy” sa roztvoria.

Spravodliví sa budú tešiť a nespravodliví plakať.

Byť spravodlivým sa v živote oplatí. Mnohokrát počujeme – ten podvádza, kradne, nepoctivo pracuje, je nečestný a má sa dobre… Áno, z pohľadu tohto sveta sa nám zdá, že sa  má naozaj dobre,  ale to je len dočasné “dobro”. Keď niekto podvádza, dáva úplatky, sťažuje život druhým –  raz to všetko skončí. Potom sa všetci, spravodliví aj nečestní, postavíme pred Krista.

Na nás kresťanov mnoho ľudí poukazuje a hovoria, pozrite akí sú to kresťania, podvádzajú, nemajú sa radi, holdujú alkoholu, užívajú si, hrubo porušujú zákony či už cirkevné, alebo štátne, nepomôžu si navzájom… V nedeľu však prídu do chrámu a tvária sa, ako by sa nič nestalo. A pozrite sa na toho neveriaceho, nepríde na liturgiu, ale nám viac pomôže, ma súcit, neodmietne nás, je lepší…

Žiaľ, mnohokrát majú pravdu. Sv. Jakub vo svojom liste hovorí, že naša viera bez skutkov je mŕtva. Viera ak nemá skutky, je mŕtva.

Človek, hoci je z nášho pohľadu neveriaci, ale ktorý pomáha ľudom, dá jesť hladným, dá sa im napiť, chorým ponúkne pomoc, skrátka – koná skutky lásky bude raz stáť po “pravici” a bude spasený.

Druhý vatikánsky koncil hovorí, že nie len pokrstený môže byť spasený, ale aj človek, ktorý žije podľa svojho svedomia. Čo mám z toho, keď poviem, že verím, ale nikomu nepomôžem – hladného obídem, smädnému nedám napiť, chorého nenavštívim… Takáto viera je mŕtva a darmo sa budem biť do pŕs aký som dobrý veriaci, veď idem každú nedeľu… to nestačí – budem stáť po “ľavici” a budem počuť slovo „odíď“.

Náš pozemský život je iba prípravou na večný život. Obrazne povedané, všetko, čo robíme,  sa píše do našej knihy života,  ktorá sa otvorí pri konečnom súde.

Súd nemôže zle dopadnúť, ak mu predchádza dobrý život. Náš pozemský  život je veľmi krátky a večnosť je taká  dlhá, že nemá konca, nikdy neskončí. Preto by nám malo veľmi záležať na  tom, aby sme si krátkym pozemským životom zabezpečili  večnosť.