Lk 19, 1-10

Žijeme vo svete chorom na samotu. Strácajú sa putá susedské, putá rodinné, putá prostredia. Ešte pred tridsiatimi rokmi sa ľudia do štyridsiatky zriedkavo sťažovali na samotu. Bolo to skôr niečo výnimočné. Dnes nariekajú kôli samote ľudia nielen pred štyridsiatkou, ale aj mládež a dokonca i deti, zvlášť jedináčikovia… Hranica prežívania samoty sa znížila znepokojujúcim spôsobom.

Taká samota má mnoho príčin. Príliš mnoho práce, veľké tempo života, nedostatok času rodičov pre deti… virtuálne svety, ktoré pohružujú do samoty, napriek tomu, že vytvárajú ilúziu mnohých stretnutí na obrazovkách i v internetovej komunikácii s inými. Ale to je iba ilúzia. Vznikajú kluby osamelých, a ak niekto z nich uzatvorí manželstvo, tak je nazývaný „zradcom“ ich prostredia… Kluby iba zdanlivo odstraňujú samotu.

Samota je prítomná v manželstvách, v rodinách. Je dokonca prítomná v prostrediach, ktoré vznikli pri farnostiach, čiže v apoštolských skupinách rôzneho typu. lebo v nich chýba duchovné puto…

Najviac trpia osamelosťou ľudia po sedemdesiatke. Ak starší človek nemá v príbytku kohosi blízkeho, je porazený chorobu samoty. Vírusy samoty sú prítomné v srdciach mnohých a vôbec nie je ľahké ich zdolať.

V takomto svetle treba chápať scénu z Evanjelia, v ktorej veľmi bohatý mýtnik Zachej zatúžil vidieť Ježiša. Ježiš mu odpovedal, pričiel do jeho domu a raz a navždy ho vyliečil z akéhokoľvek vírusu samoty. Zachej po tomto stretnutí s Ježišom už nikdy nešťastnú samotu nezakúsil.  Znamenité sú Ježišove slová: „Dnes prišla spása do tohto domu“. Tam, kde je spása, niet samoty, lebo život je vybudovaný na láske k Bohu i ľuďom.

Udalosť hovorí o potrebe hľadania kohosi, kto vylieči srdce zo samoty. Bohatý Zachej chcel Ježiša iba vidieť, ale Majster vedel prečo a okamžite odpovedal. Vyzval ho po mene, aby zišiel zo stromu, lebo chce prísť do jeho domu.

A keď vošiel do domu, ukázalo sa, že Zachej bol pripravený rozdať polovicu svojho majetku núdznym, lebo zakúsil stretnutie, ktoré otvára človeka pre iných. Samota totiž uzatvára človeka pre Boha i pre ľudí.

Je potrebné, aby sme videli vírusy samoty v našich srdciach i v našich prostrediach. Treba ich chápať ako predpoveď vážnej choroby. Vo svete Evanjelia niet samoty. Treba si prečítať Nový Zákon z tohto pohľadu i vidieť, akým spôsobom Ježiš lieči ľudí zo samoty. On, ako Lekár, ktorý lieči z tejto choroby ducha, je nám veľmi potrebný. Samota sa totiž javí ako hrozná epidémia našich čias.