Mt 22, 1-14

Bratia a sestry, určite si spomeniete na chvíle, keď vám niečo dôležité prekĺzlo pomedzi prsty a už nikdy sa to nevrátilo späť. Nejeden z nás by neviem čo dal za to, aby sa znova zopakovala tá istá, alebo podobná príležitosť. Lenže v živote je to tak, že človek musí byť na využitie  príležitosti pripravený. Športoví fanúšikovia o tom tiež vedia svoje. Niekedy čakajú aj celý zápas – a márne – hráči nie a nie dať vytúžený gól a pritom mali nespočetne veľa šancí…

Niekedy stačí jediná šanca, ale ak sa naplno využije, znamená víťazstvo a  radosť. Naopak, premárnené príležitosti a nevyužité šance vždy mrzia. V lepšom prípade si len  povzdychneme, v horšom sme nazlostení. Koľko stratených príležitostí v živote už bolo a ešte bude… Ale človek je už taký, často sa mýli a robí chyby. Záleží len od nás, či  sa poučíme a ďalej už rovnaké chyby opakovať nechceme. Boh stále  dáva nové príležitosti, vytvára nové možnosti a šance. Tých príležitostí je požehnane pre všetkých ľudí. Boh nie je trochár. Prekvapí, keď vidíme takých, ktorí šancami pohŕdajú a myslia si, že nie je o čo stáť. Písmo to pravdivo pomenuje:  „ …pozvaní jej neboli hodní.“ ( Mt 22, 8).

Pán Ježiš v podobenstve o svadbe kráľovho Syna práve o takomto jave  hovorí. Mnohí na pozvanie, alebo na príležitosť nereagujú, ba vystupujú proti, búria sa, zabijú v sebe Boží hlas… a niektorí sa zapletú medzi pozvaných len preto, že by sa chceli iba sami dobre najesť a zabaviť… Ale tu ide o niečo vyššie.

Podobenstvo nám hovorí, že Boh volá ľudí do svojho spoločenstva. Tými pozvanými sme aj my. Pre nás je pripravená hostina. Pri Jeho stole má každý dosť miesta. Jeho slovo stále znie, sviatosti sa stále vysluhujú. Poďte, všetko je pripravené! V podobenstve sa však hovorí, že pozvaní nedbali na pozvanie, dali prednosť každodenným, všedným povinnostiam, dokonca niektorí sluhov zhanobili a pobili. A prišiel trest. To nás má viesť k premýšľaniu. Čo v našom osobnom živote uprednostňujeme pred Božími vecami? Boh nás pozýva do svojho kráľovstva, preto ak dnes počujeme Jeho hlas, nezatvrdzujme si srdcia! Evanjelium, ktoré nám znie, je pozvaním do Božieho kráľovstva. Je predovšetkým na nás, či toto pozvanie prijmeme s radosťou, alebo odmietneme.

V tomto momente bratia a sestry, by som chcel Kristovu výzvu presmerovať a aktualizovať na nás. Pozvanie na svadbu, teda pozvanie k večnému životu, je stále aktuálne. Platí pre každého. Je to vzácna príležitosť, ktorú nám Boh ponúka. Každá ponuka je však časovo obmedzená. Neplatí navždy. Obmedzuje nás predovšetkým dĺžka nášho života. Alebo nás v jej prijatí môže obmedziť druhý Ježišov príchod… Akoby sa predpokladalo, že nakoniec bude mnoho tých, ktorí z každej generácie žijúcej na zemi toto pozvanie na svadbu neprijmú – žiaľ, aj z tej našej. Dnešná nedeľa nám chce pripomenúť, aby sme pamätali na svoju príležitosť a správne ju využili. Príležitosť treba doslova uchmatnúť vtedy, keď sa nám ponúka. Keď je aktuálna, keď platí, keď z nej môžeme niečo získať. Využiť túto šancu znamená prijať Božie pozvanie. Prijať pozvanie k novému spôsobu života vo viere, láske, porozumení, trpezlivosti, pokoji, radosti, pomoci jeden druhému, k vzájomnému rešpektovaniu sa… Snažme sa našu „stratenú – nevyužitú príležitosť“ zmeniť na „príležitosť využitú“! Využime čas na spásu! Veď nikdy nevieš, dokedy tá možnosť potrvá! Nenechajme túto možnosť prejsť popri sebe len tak, ako tí, o ktorých Ježiš hovorí: …ale oni ned­bali a od­išli: jeden na svoje pole, iný za svojím ob­chodom… Kiežby sa preto raz aj o nás – kvôli našej zaťatosti, zadubenosti a tvrdohlavosti – nemuselo konštatovať:  Svad­ba je pri­pravená, ale po­zvaní jej neboli hod­ní…

Bratia a sestry, odmietnutie pozvania na kráľovskú hostinu, ktoré k nám prichádza v Ježišovi, nevedie k neutralite, ale k boju proti Kristovi! Už či si to uvedomujeme alebo nie. Dôsledkom takéhoto postoja nie je len vylúčenie z kráľovstva, ale znamená to doslovne „smrť“. Šancu sme dostali všetci. Každý má dostatočný potenciál aby pochopil, že nejde iba o obyčajné jedenie a pitie… Život je daný na to, aby sme poznali Boha – Toho, ktorý nám dal svojho Syna. Aby sme sa raz nemuseli pred Ním hanbiť.  AMEN.