Mt 15, 21-28

Bratia a sestry,

 

v dejinách Boh často skúša vieru človeka. Vieme, že v starom zákone mal Abrahám obetovať svojho syna Izáka. Ľudia starého zákona akosi viac prijímali, že Boh má právo skúšať vieru človeka. Takisto, aj Kristus ako Boží Syn, má právo skúšať vieru kohokoľvek. Ak chceme porozumieť tomu, čo evanjelista Matúš popisuje v dnešnom evanjeliu, všimnime si záverečné slova: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš“ (Mt, 15, 28).

Kristus neobdivuje v prvom rade materinskú lásku ženy. Materinská láska je prirodzená. Matky, ktorým ochorie dieťa sa snažia zo všetkých síl nájsť pre dieťa pomoc. Nepozerajú na čas a prostriedky ktoré musia vynaložiť. Robia to z lásky. Milujú svoje deti… Ježiš ale oceňuje vieru v neho.

Mnoho ľudí – niekedy aj my sami – považujeme zdravie za samozrejmosť. Niekedy si myslíme, že vyplýva iba zo správneho životného štýlu, stravovania či odpočinku. Zdravie nevnímame ako Boží dar a preto zaň často nie sme Bohu vďační. Neďakujeme za nové ráno – za v zdraví prežitý deň … Mnohých nás ani len nenapadne Boha chváliť, ak sa nám dobre vedie! Jeden neznámi autor povedal: „Tam, kde je v srdci človeka viera, tam je aj vďaka a oslava Boha.“

Kristus preto vždy hľadá vieru a zároveň nás všetkých chce viesť k viere, ktorá spočíva v dôvere a poznaní, že On je Mesiáš, syn Dávidov, ako to vyslovila aj žena z evanjelia. Viera je teda aj o dôvere. Švédsky publicista Pleijel hovorí, že viera je skúsiť to s Ježišom. Inak povedané, dôverovať, a uvedomiť si, že viera nie je len o tom, že Ježiš zomrel a bol vzkriesený, ale viera je aj to, že keď vložíme svoj život do jeho rúk – a vtedy  neprehráme.

Myslím si, že všetci  poznáme filmy Indiana Jones. V jednom pokračovaní sa hlavný hrdina ocitol na kraji priepasti a potreboval sa dostať z jednej strany na druhú. Stál na konci cestičky a videl len vzdialenú druhú stranu a poriadnu priepasť.  Videl, že keď urobí ešte jeden krok, tak sa do tej priepasti zrúti. Mal len starú mapu s vodítkami, na ktorej bol nakreslený človek, ktorý akoby “prechádzal” ponad tú priepasť bezpečne vzduchom na druhú stranu. Lenže náš hrdina jasne videl, že pod ním je riadne hĺbka a žiadny most. Ale na tej mape to vyzeralo, že kreslený chlapík bez problémov prešiel… Nemal veľa času na rozmýšľanie  musel sa rozhodnúť rýchlo. Jeho Otec mu radil, aby veril: “Vierou vykroč na druhú stranu!…” A on stál nad tou priepasťou a videl, že prejsť to nie je možné… A predsa to skúsil – zavrel oči, zdvihol nohu a urobil krok – vstúpil do prázdna. Nezrútil sa! Tento krok mu otvoril cestu! Perspektíva pohľadu z konca cestičky na druhú stranu bola skreslená tak,  že cesta ponad priepasť splývala so štruktúrou steny na druhej strane a premostenie nebolo vidno. Ale cesta tam bola, aj keď “očiam skrytá”…

Tento príklad nám jasne ukazuje, čo je v podstate viera. Môže sa nám zdať, že viera je akoby krokom „do priepasti“, do neznáma… ale na ceste k Bohu je tam vždy pevná pôda. My ju mnohokrát nevidíme, ale ak sa odvážime a vykročíme- je tam!  – pevná pôda pod nohami… My nemusíme riskovať svoj život podľa inštrukcií starej mapy. Máme Cestu, ktorou je Ježiš. Verme mu!

Bratia a sestry, naša viera je skúšaná každý deň. Nebojme sa aj my kráčať hoci aj v hluku a tme tohto sveta, v ktorom sa nachádzame. Nebojme sa  a verme, lebo našou Cestou je Ježiš!