Mk 9, 17-31

Bratia a sestry!

Prečo sa nestane zázrak? Táto otázka, už určite ležala na srdci nám všetkým. Vynorí sa vtedy,  keď sa náš pokojný rodinný život obráti naruby, keď čelíme bezmocnosti a nevidíme východisko. Po zázraku túžime aj vtedy, keď sa naši najdrahší, naše deti, vybrali nesprávnou cestou v živote. V týchto a mnohých iných situáciách sa vždy nanovo pýtame: Prečo sa nestane zázrak?

Aj zúfalého otca z dnešného príbehu ženie túžba po zázraku. Hľadá pomoc pre syna, nevzdáva sa, nie je znechutený. Možno si tiež kládol otázku: Prečo Pán toto dopustí? Prečo ja? Prečo môj syn? Prečo sa iným darí tak dobre? Tešia sa, že deti rastú a rozvíjajú sa, hľadajú vo svete svoje miesto… A čo my?

Nepodobáme sa aj my na toho otca v našom hľadaní? Otázka: prečo sa nestane zázrak? nemusí znieť do prázdna. Je len potrebné, aby sme ju neformulovali ako výčitku, ale otázku, na ktorú očakávame odpoveď. Jediná modlitba, ktorej sme vo svojich  krížoch, krízach a smútkoch schopní, je naozaj podobná otcovmu výkriku: Verím, Pane, pomôž mojej nevere.

Aby sa zázraky mohli diať medzi nami častejšie, je potrebná viera, ktorá sa utrpenia nezľakne, ale prijme ho. Musíme dbať na to, aby sme vieru neponížili na apatiu, ale prijali ju ako zápas. Len v takej viere je možné obstáť, len v takej viere je možné zvíťaziť. Takú vieru, ktorá sa vie investovať a ktorá vie zápasiť, Pán Boh očakáva od každého z nás.

Aj medzi nami sú ľudia, ktorí sa vzdajú hneď na začiatku. Radšej si nechcú robiť žiadne “ilúzie”, aby ich neúspech nezlomil ešte viac.

Viera otca v dnešnom čítaní bola pravá. Bola to viera, ktorá zvíťazila nad ťažkosťami podobnými tým našim. Možno sme sa snažili nájsť pomoc u ľudí a po určitom čase sa nám zdalo, že už to nemá význam. Nedovoľme, aby našu myseľ zatienili pochybnosti. Poďme k Ježišovi. Verme, že Jeho moc pôsobí aj v 21.storočí. On je schopný nás vytiahnuť z problémov.  Jeho ucho nie je hluché, aby nás nepočulo.

Sv. otec František v jednom príhovore na námestí sv. Petra hovoril: „My všetci máme v sebe kus nevery. Je potrebná silná modlitba, a táto pokorná a silná modlitba umožňuje Ježišovi vykonať zázrak“.

V tejto súvislosti sv. otec rozpráva príbeh, ktorý sa odohral v Argentíne: sedemročné dievčatko ochorie a lekári mu dávajú niekoľko hodín života. Jej otec, elektrikár, „muž viery“ je zrazu ako blázon, v tejto pomätenosti nasadne na autobus, aby sa dostal do mariánskeho sanktuária v Lujane, vzdialeného 70 kilometrov: „Prišiel po deviatej večer, keď bolo všetko zatvorené. Začal sa modliť k Panne Márii, s rukami na železnej ohrade. A modlil sa a modlil, plakal a modlil… a takto tam ostal celú noc. Tento muž zápasil… zápasil s Bohom, zápasil vskutku s Bohom, aby vyliečil jeho dievčatko. Potom, po šiestej hodine ráno, odišiel na terminál, nasadol na autobus a asi okolo deviatej prišiel do nemocnice… a našiel svoju manželku plakať. Myslel na najhoršie. Pýtal sa: Čo sa deje? Nerozumiem, nerozumiem! Čo sa stalo?‘ – a manželka mu odpovedala: ,Prišli lekári a povedali mi, že horúčka ustúpila, že dýcha dobre, že jej už nič nehrozí! Nechajú si ju tu ešte dva dni, ale nechápem, čo sa stalo!‘… aj to je príbeh o otcovi…

Šťastný človek je ten, ktorý neprežíva vieru iba vtedy, keď cíti problémy. Šťastný je ten, ktorý verí,  že Ježiš  je schopný zachrániť ho v akejkoľvek situácii  života.  Ježiš  Kristus je reálny, je dokonalý. Je tu aj dnes so svojou pomocou určenou pre teba. Poďme k Jeho krížu   a  pozrime sa naň.  Vyznajme ako ten otec:  „Verím, Pane. Pomôž mojej neschopnosti uveriť‘! Urobme tak dnes. AMEN