Vianoce – 24.12. 2017

-
Bratia a sestry!
Svoj príhovor by som dnes začal praktickou otázkou: Prečo je potrebné pripomínať si aj po dvoch tisícročiach Ježišovo narodenie? Načo je potrebné pripomínať si sčítanie ľudu počas panovania rímskeho cisára Augusta a Herodesa? Načo je dobré pripomínať si zjavenie anjelov pastierom na betlehemských poliach, či narodenie dieťatka v maštali, nakoľko v žiadnej betlehemskej domácnosti pre Neho nebolo miesto?
Snáď preto je dobré pripomenúť si to aj po dvoch tisícročiach, lebo Ježiš sa nielen narodil, ale On aj žije. Nik z tých, ktorí sa narodili pred dvoma tisícročiami, už nežije. Ani cisár Augustus, ani kráľ Herodes, ani pastieri, ktorí uverili radostnej zvesti anjelov. Dokonca ani mudrci z východu, ktorí Ježišovi priniesli vzácne dary… Ježiš však žije, vládne, panuje v nebi a prihovára sa u svojho nebeského Otca za každého jedného z nás.
Toto by sme mali mať dnes na pamäti! Nepripomíname si narodeniny niekoho, kto sa narodil veľmi dávno a veľmi dávno aj zomrel, ale narodeniny vzkrieseného a živého Krista. Nepripomíname si narodeniny niekoho, kto žil tak dávno, že už sa ani presne nepamätáme, čo veľkého urobil, kto patrí už len do histórie. Naopak! Pripomíname si narodeniny niekoho, kto žije, kto je pre nás dôležitý, kto dáva nášmu životu význam…
Preto dnes môžeme podľa Izaiáša hovoriť: „chlapček sa nám narodil, daný nám je syn…“ Nám všetkým je daný. Nám všetkým niečo dáva, ponúka, prináša a umožňuje. Je toho tak veľa čo nám chce dať: chce byť s nami, ponúka nám večný život, pokoj – ktorý nám tak často chýba…
Novonarodený Ježiš nám dáva pokoj a dáva nám ho v hojnosti. A my sme takí uponáhľaní a hluční, že ho – s výnimkou Vianoc – akosi neradi prijímame do svojho vnútra, do svojho života. Ak sa odhodláme prijímať Krista do svojho vnútra počas celého roka, budeme po celý rok naplnení aj pokojom, ktorý vychádza z neho. A potom sa stane skutočnosťou to, čo si toľkokrát navzájom želáme – aby Vianoce boli počas celého roka.
Bratia a sestry, stačí tak málo, aby sme Vianoce mohli prežívať každý deň: postačí prijať Ježiša v Eucharistii, ktorý svojím pokojom bude deň čo deň uskutočňovať Vianoce v našom srdci. A nielen v našom, ale cez nás aj v srdciach ďalších ľudí, ktorí to možno veľmi potrebujú. Je na nás, ako prežijeme aj tohtoročné sviatky.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prvé sväté prijímanie 2020

-
Obraz
Drahé prvoprijímajúce deti, milí rodičia, starí rodičia, priatelia, bratia a sestry! Na začiatku by som sa Vás chcel opýtať – keď si tak predstavíte svoj domov, čo je pre vás v ňom najcennejšie? Asi pre každého z vás je to niečo iné. A teraz sa opýtam Vás deti, čo je pre Vás najcennejšie? Poviem Vám príbeh o dvoch bratoch. Jeden bol chudobný, ale druhý bol veľmi bohatý a stále kupoval a predával veci. Ten chudobný mal veľmi peknú rodinu a deti milovali svojich rodičov aj napriek tomu, že nemali počítač, tablet, mobil… Boli šťastní a aj tí, ktorí ich poznali ich mali radi. Bohatý brat bol sám, nemal ani rodinu ani priateľov. Nikoho nemal rád a ľudia nemali radi jeho pre lakomosť a sebectvo. Nikdy nikomu nepomohol a nezaujímal sa ani o svojho brata a jeho rodinu. Áno, mal skutočne všetko, čo len chcel. DOKIAĽ… Jedného dňa išiel do mesta a vo výklade videl peknú bielu perlu. Stála viac pe...
Čítať ďalej

Filioque II - Náuka Cirkvi

-
Obraz
Historické pozadie vzniku "Filioque" S teológiou trojice Kapadóckych Otcov na jednej strane, a Augustína na druhej bol položený základ, na ktorom sa sporná otázka Filioque, ba dokonca teologická diskusia o Trojici zakladá až dodnes. Treba zásadne súhlasiť s Dietrichom Ritschlom, že systematické rozmery problému boli v podstate už odtajené na tomto historickom stupni. [1] Napriek tomu by snáď bolo prehnané tvrdenie, že „kontroverzia sama má viac významu v cirkevno-historickej ako v teologickej oblasti". [2] Lebo v žiadnom prípade nezostalo myslenie o Trojici nezmenené, alebo len okrajovo zmenené, cez rozšírenie a presadenie vyjadrenia Filioque a cez jeho sukcesívne preniknutie do formuly vyznania a nakoniec do NC na západe, prostredníctvom tomu zodpovedajúceho tvarovania jednej a na vniknutie Ducha len z otca orientovanej teológie trojice na východe. Avšak nie je ľahké opísať zmeny, ktoré sú spojené so vznikom dissensa Filioque, keďže idú v skutočnosti ruka ...
Čítať ďalej

2 Svätá božská liturgia nášho otca sv. Jána Zlatoústeho

-
Obraz
Svätá liturgia a tradícia      Eucharistická obeta je podľa vyhlásenia Druhého vatikánskeho koncilu, „zdrojom a vrcholom celého kresťanského života“ (LG 11). A práve východné cirkvi sú známe tým, že si vždy zachovávali prvenstvo bohoslužby, ktorá bola pre nich vrcholom kresťanského života. A to pretrvávalo už od čias cirkevných otcov. Na bohoslužbe bol vždy priestor na katechézu, náboženské učenie, ohlásenie a komentovanie slov zo Svätého Písma a miesto mala aj príprava katechumenov, ktorí sa pripravovali na prijatie iniciačných sviatostí. Z toho sa dá usúdiť, že naozaj v bohoslužbe bol zahrnutý a sústredený život Cirkvi. Nastali aj také obdobia, kedy život východných cirkví bol obmedzený iba na slávenie bohoslužby a ostatná pastorálna a duchovná činnosť zaostávala. Dôvodom takéhoto počínania boli nepriateľské režimy, ktoré prenasledovali východné cirkvi. Ale aj napriek tomu, základným posilňovaním viery pre východného kresťana bola práve bohoslužba.  ...
Čítať ďalej