Lk 14, 16-24
„Poďte, lebo už je všetko hotové!“. Tieto slová z dnešného evanjelia
sú napísané nad vstupnou bránou do jedného kostola v Nemecku.
To je veľmi pekné pozvanie, ale odvtedy, ako Ježiš povedal tieto slová, uplynuli už dve tisícročia. To je v ľudských dejinách dlhý čas. Medzitým sa odohralo a zmenilo veľa vecí. Iba jediná vec sa nezmenila. Tak ako sa ľudia vyhovárali za čias Ježišovej doby, tak sa vyhovárajú aj dnes, a to nie iba slovami z podobenstva: „Pole som kúpil… Päť párov volov som kúpil…. Oženil som sa“… ale pridali sme k nim mnoho moderných výhovoriek: „nemám čas…mám zaplatenú dovolenku… tlačia ma termíny… nechce sa mi…. ja verím v Boha, ale“… atď, atď.
Máme uznať tieto výhovorky? Povedať: Čo sa dá robiť, taká je moderná doba? Mohli by sme, keby sme si mysleli, že ľudia, ktorí veria v Boha zaspali dobu.
„Poďte, lebo už je všetko hotové!“. Toto je výzva dnes pre nás všetkých. Treba sa len odhodlať a prísť. Záleží len na nás ako sa zachováme, či ako pozvaní z dnešného podobenstva alebo sa postavíme k tomuto pozvaniu pozitívne.
V živote si často rodičia dávajú otázku, prečo ich deti strácajú záujem o Boha a hodnoty, ktoré im vštepovali. Jeden americký výskum dáva takúto odpoveď. Odchodom detí na univerzitu, keď opúšťajú svoje domáce prostredie, sa menia aj ich postoje a prehodnocujú svoje doterajšie životy. Podľa tohto výskumu až 75 % študentov, ktorí odídu z domu po ukončení strednej školy, opustí kresťanské hodnoty a cirkev. Pripisuje sa to intelektuálnemu skepticizmu, ktorý vzniká aj pre veľký nepomer času, ktorý deti trávia v škole, pozeraním televízie a hraním hier – týmito aktivitami obvykle nie sú podporované hodnoty, ktoré prezentuje Biblia a kresťanská výchova. Keď sa dieťa v škole učí o evolúcii, vidí materialistický svet a dennodenne sa stretáva s postojmi, ktoré sú mnohokrát v rozpore s kresťanstvom. Tých 45 minút týždenne, ktoré strávi v chráme, mu nedokáže odovzdať vieru takým spôsobom, aby to v ňom nechalo hlbokú stopu.
Ten istý výskum hovorí, že samozrejme, kľúčovú úlohu v duchovnom živote detí predstavujú rodičia. Mnohí z nich by možno chceli vychovať z detí kresťanov, ale sú na nich prísnejší ako na seba. Nie sú dieťaťu vzorom v praktizovaní viery a dieťa vidí rozpor v správaní rodičov. Pre dieťa sa kresťanstvo stáva vyslovene len nedeľnou či sviatočnou záležitosťou, ktorá však nemá nič spoločné s bežným životom. A vtedy sa kresťanstvo stáva len tradíciou či folklórom, ktorý má svoje miesto niekde na okraji záujmov.
Všetci si musíme uvedomiť, že situácia v dnešnej dobe nie je kresťanským hodnotám naklonená. Hovoríme o mladých, ktorí postupne stratili o Boha záujem a dáke kresťanské hodnoty im nič nehovoria… ale to sú predsa deti, ktoré ste vychovávali, boli im vzorom a príkladom… A oni to pozvanie, „Poďte, lebo už je všetko hotové!“ odmietajú.
Nechcem upriamiť pozornosť na ľudí, ktorí pozvanie odmietajú, ale i my by sme si mali uvedomiť, ako je to s nami? Pozvanie je čas strávený s Bohom. Buďme pozorní a zamyslime sa o čom sme v dnešnom čítaní počuli – človek, ktorý si kúpil pole… to je človek, ktorý uznáva Boha aj náboženstvo, ale nepočúva Božie slovo. Ten čo si kúpil 5 záprahov je človek, ktorý uvažuje racionálne… preto duchovné myslenie preňho nehrá žiadnu úlohu, a preto nie je ani schopný nad duchovnými vecami uvažovať. A tretí, ktorý sa oženil je človek, u ktorého telesný pôžitok je nad všetkým. Uvažuje len tak, aby si užíval, aby sa mal len dobre na tomto svete…
Dajme si dnes otázku: kde sa nachádzam ja? Aj ja sa vyhováram a hľadám dôvody prečo musím odmietnuť? Kým žijeme máme stále nádej, pretože slová „Poďte, lebo už je všetko hotové!“ sa bytostne dotýkajú práve nás. Treba iba prijať pozvanie.
To je veľmi pekné pozvanie, ale odvtedy, ako Ježiš povedal tieto slová, uplynuli už dve tisícročia. To je v ľudských dejinách dlhý čas. Medzitým sa odohralo a zmenilo veľa vecí. Iba jediná vec sa nezmenila. Tak ako sa ľudia vyhovárali za čias Ježišovej doby, tak sa vyhovárajú aj dnes, a to nie iba slovami z podobenstva: „Pole som kúpil… Päť párov volov som kúpil…. Oženil som sa“… ale pridali sme k nim mnoho moderných výhovoriek: „nemám čas…mám zaplatenú dovolenku… tlačia ma termíny… nechce sa mi…. ja verím v Boha, ale“… atď, atď.
Máme uznať tieto výhovorky? Povedať: Čo sa dá robiť, taká je moderná doba? Mohli by sme, keby sme si mysleli, že ľudia, ktorí veria v Boha zaspali dobu.
„Poďte, lebo už je všetko hotové!“. Toto je výzva dnes pre nás všetkých. Treba sa len odhodlať a prísť. Záleží len na nás ako sa zachováme, či ako pozvaní z dnešného podobenstva alebo sa postavíme k tomuto pozvaniu pozitívne.
V živote si často rodičia dávajú otázku, prečo ich deti strácajú záujem o Boha a hodnoty, ktoré im vštepovali. Jeden americký výskum dáva takúto odpoveď. Odchodom detí na univerzitu, keď opúšťajú svoje domáce prostredie, sa menia aj ich postoje a prehodnocujú svoje doterajšie životy. Podľa tohto výskumu až 75 % študentov, ktorí odídu z domu po ukončení strednej školy, opustí kresťanské hodnoty a cirkev. Pripisuje sa to intelektuálnemu skepticizmu, ktorý vzniká aj pre veľký nepomer času, ktorý deti trávia v škole, pozeraním televízie a hraním hier – týmito aktivitami obvykle nie sú podporované hodnoty, ktoré prezentuje Biblia a kresťanská výchova. Keď sa dieťa v škole učí o evolúcii, vidí materialistický svet a dennodenne sa stretáva s postojmi, ktoré sú mnohokrát v rozpore s kresťanstvom. Tých 45 minút týždenne, ktoré strávi v chráme, mu nedokáže odovzdať vieru takým spôsobom, aby to v ňom nechalo hlbokú stopu.
Ten istý výskum hovorí, že samozrejme, kľúčovú úlohu v duchovnom živote detí predstavujú rodičia. Mnohí z nich by možno chceli vychovať z detí kresťanov, ale sú na nich prísnejší ako na seba. Nie sú dieťaťu vzorom v praktizovaní viery a dieťa vidí rozpor v správaní rodičov. Pre dieťa sa kresťanstvo stáva vyslovene len nedeľnou či sviatočnou záležitosťou, ktorá však nemá nič spoločné s bežným životom. A vtedy sa kresťanstvo stáva len tradíciou či folklórom, ktorý má svoje miesto niekde na okraji záujmov.
Všetci si musíme uvedomiť, že situácia v dnešnej dobe nie je kresťanským hodnotám naklonená. Hovoríme o mladých, ktorí postupne stratili o Boha záujem a dáke kresťanské hodnoty im nič nehovoria… ale to sú predsa deti, ktoré ste vychovávali, boli im vzorom a príkladom… A oni to pozvanie, „Poďte, lebo už je všetko hotové!“ odmietajú.
Nechcem upriamiť pozornosť na ľudí, ktorí pozvanie odmietajú, ale i my by sme si mali uvedomiť, ako je to s nami? Pozvanie je čas strávený s Bohom. Buďme pozorní a zamyslime sa o čom sme v dnešnom čítaní počuli – človek, ktorý si kúpil pole… to je človek, ktorý uznáva Boha aj náboženstvo, ale nepočúva Božie slovo. Ten čo si kúpil 5 záprahov je človek, ktorý uvažuje racionálne… preto duchovné myslenie preňho nehrá žiadnu úlohu, a preto nie je ani schopný nad duchovnými vecami uvažovať. A tretí, ktorý sa oženil je človek, u ktorého telesný pôžitok je nad všetkým. Uvažuje len tak, aby si užíval, aby sa mal len dobre na tomto svete…
Dajme si dnes otázku: kde sa nachádzam ja? Aj ja sa vyhováram a hľadám dôvody prečo musím odmietnuť? Kým žijeme máme stále nádej, pretože slová „Poďte, lebo už je všetko hotové!“ sa bytostne dotýkajú práve nás. Treba iba prijať pozvanie.
Komentáre
Zverejnenie komentára