Mt 6, 22-33

Drahí bratia a sestry!

Každodenné starosti života – jedenie, pitie, oblečenie, bývanie, živobytie, práca… Kto by to nepoznal? Dnes ešte intenzívnejšie ako v minulosti, kedy  predsa len sociálne istoty obyvateľov boli na inej úrovni ako dnes. Človek mal istotu, že v prípade problémov neostane na ulici, alebo bez práce. Po zmene systému a ekonomiky na “kapitalizmus“ sa zrazu objavuje fenomén chudoby. Máme bezdomovcov, i multimilionárov, nezamestnaných i zamestnaných bez vyplatenej mzdy a tiež ľudí, ktorí dokážu veľmi šikovne celý mechanizmus zneužívať, či využívať…  A väčšina radšej ani nechce myslieť na to, čo by bolo, keby stratili prácu. Sú vystresovaní z toho, čo by sa stalo, ak by ochoreli. Kto by za nich platil úver, hypotéku, pôžičku? Kto by sa o nich postaral? A tak, i keď by sa nám malo žiť jednoduchšie, resp. ľahšie, skôr opak je pravdou a tí, čo prežili jedno i druhé, mi asi dajú za pravdu.

Ak by sa nám témy niektorých nedieľ, ktoré v rámci cirkevného roka slávime, mohli zdať akoby vzdialené od nášho každodenného života, téma dnešnej nedele taká určite nie je. Čo bude, čo nás čaká, je veľkým životným bremenom. Je dobre, že o starostiach bežných dní hovoril aj Ježiš. Jeho učenie sa netýkalo len nebeského kráľovstva, ale aj pozemského života s jeho radosťami i ťažkosťami. Práve túto oblasť Ježišovho učenia pre nás zaznamenal Matúš v dnešnom evanjeliu.

I keď život v 21.storočí sa, čo do kvality a pohodlia týka, nedá ani len porovnať so životom v dobe, kedy pôsobil Ježiš, predsa je nemálo rovnakých problémov a ťažkostí života, ktoré i dnes sužujú nejedného z nás. Raz nás trápia finančné záležitosti, inokedy sa nám zas zdá, že je toho na nás priveľa, že nič nestíhame, že si nevieme dať rady s množstvom úloh, ktoré musíme splniť. Aj neistota čo sa týka udržania práce, či pozície v práci, nie je práve príjemná. A keď sa k tomu všetkému pridajú ešte aj zdravotné komplikácie, to sa potom rýchlo vytráca životné šťastie a celkovo – chuť žiť.

Toto všetko vieme. Toto všetko možno z času na čas aj prežívame. Máme sa s tým všetkým zmieriť? To môžeme, ale dnešné evanjelium nás však pozýva k niečomu vyššiemu. Ježiš vie presne, čo každý z nás potrebuje. On vie, čo každého z nás čaká. Praje si len jedno: aby sme Mu plne dôverovali. A namiesto toho, aby sme sa zbytočne stresovali kvôli súčasným, či budúcim povinnostiam si radšej k srdcu zoberme Jeho radu: Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá.

Táto Ježišova výpoveď nám dáva jasne najavo, čo je skutočne dôležité. Prináša nám pohľad na hodnotový rebríček a životné priority, ktoré i nás môžu urobiť spokojnými a vyrovnanými ľuďmi. Čo je podľa Neho skutočne dôležité, ak to nie je v prvom rade staranie sa o majetok, o jedlo a pitie, o oblečenie, či o zdravie? Pozrime sa teda,  čo je dôležité pre nás…

Pre nás je v živote dôležité, keď dosahujeme ciele, ktoré sme si vytýčili. Takto uvažuje väčšina ľudí, a takéto zmýšľanie sa začína už v škole. Človek sa chce najprv „blysnúť“ dobrými známkami a to je dobré, lebo kvalitné vzdelanie je skvelým mostíkom pre ďalší postup… a ďalej už len napredovať v kariére tak rýchlo ako sa dá. Tieto veci sú pre mnohých vskutku dôležité. Tak sme k tomu nakoniec vedení už od malička.. Pre mnohých je ale, dôležitejšie ako úspech, zdravie. Aj to často počujeme. Prajeme si ho na narodeniny, jubileá, na začiatku nového roka a podobne. Mať pevné zdravie je vskutku veľký dar. Človek môže mať aj veľký majetok, ale bez zdravia si ho nevie užiť –  a tak aj do zdravia dokáže človek veľa investovať. Nakoniec však nikto z nás nemá istotu, že bude od  choroby ušetrený. Čo potom? Spľasne celé moje životné šťastie ako mydlová bublina?

Z Ježišových slov vieme jedno: Toto všetko nie je najdôležitejšie. To najdôležitejšie je Hľadať najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť.

Drahí bratia a sestry, keď človek niečo hľadá, musí zaktivizovať svoj zrak, zaostriť, pozorne skúmať. Vo vzťahu k slovám – hľadajte najprv kráľovstvo Božie – sme teda v takom širšom chápaní pozvaní hľadať – upriamiť zrak na Božie veci, na Boha, na Krista a to v prvom rade. Ježiš na prvom mieste. A potom spolupracujme aj na tom ostatnom, pretože všetko potrebné už hľadať nebude treba, to nám dá Boh podľa svojho zasľúbenia. Amen.