Príhovor – Prvé sväté prijímanie

Milý Simon, drahí rodičia, krstní rodičia,  príbuzní, bratia a sestry!

Jeden učiteľ sa opýtal žiakov štvrtého ročníka, kedy boli v živote najšťastnejší. Mária odpovedala: “Keď som prvýkrát videla more”… Kamil vyhlásil: „Keď som dostal šteniatko“… Jeho spolužiak Peter, ktorý bol sirota, odpovedal: „Keď moja mama žila“…  A Katarína povedala: “Som najšťastnejšia keď chodím na sväté prijímanie, lebo Ježiš prichádza do môjho srdca”.

Simon, kedy si bol ty v živote najšťastnejší? Nevieš? Nevadí. Verím tomu, že dnešný deň, deň tvojho prvého svätého prijímania je veľký deň pre teba. Včera si prvýkrát pristúpil k sviatosti zmierenia a dnes si v sprievode svojich rodičov, krstných rodičov a starých rodičov prišiel do tohto chrámu, aby si prijal Ježiša do svojho srdca. Pán Ježiš chce, aby si bol najšťastnejším človekom. a ja dúfam, že sa tento deň takto zapíše do tvojej mysle. Nie preto, že si pekne oblečený a celá rodina bude spolu oslavovať, ale preto, že v kúsku chleba, ktorý dnes prijmeš je Ježiš a On chce prísť k Tebe,  aby ťa sprevádzal, ochraňoval a priťahoval hlbšie k Sebe.

Istý kazateľ sa raz opýtal detí, či majú v dedine rybník a jedno malé dievčatko hrdo vykríklo: “Áno, máme!”. Kazateľ sa jej opýtal, čo ešte okrem husí pláva po vode? Čakal, že mu odpovie, že dáke to perie, opadané lístie, poprípade nejaké smetie… Dievčatko však bez rozmýšľania vyhŕklo: “Zdochnuté ryby!” Kazateľ ostal zarazený, avšak keď sa nad tým zamyslel, uvedomil si, akú hlbokú pravdu dievčatko povedalo. Pretože všetko mŕtve a všetok bezcenný odpad pláva na povrchu unášaný prúdom vody… všetko povrchné a bezcenné pláva unášané prúdom dnešnej doby. To, čo má “váhu”, čo má skutočnú hodnotu – skrátka každý ozajstný poklad je až  na samom dne a  ak  chceme aby nám patril,   musíme sa za ním ponoriť a  vynaložiť veľa námahy.

Preto aj dnes – neostaňme iba pri tom, čo pláva na povrchu, (pri peknom oblečení, peknej výzdobe, darčekoch, oslave), ale ponorme sa  do hlbiny Kristovej lásky aby sme sa mohli tešiť z pokladov, ktoré tam na nás čakajú.

Simon, k tomu, aby si dokázal zatiahnúť poriadne na hlbinu, ti budú pomáhať aj tvoji rodičia a krstní rodičia.

Drahí veriaci tu v chráme, aj my máme byť svedkami hlbín Božej lásky pre Simona, ktorý rastie pri nás. Každú nedeľu ho stretávame v tomto chráme. Preto má byť to dobré, odpúšťajúce, láskavé a hlboké v nás  vzorom pre neho. Ak mu vštepíme do srdca hĺbku bohatstva, ktoré sa nachádza v Evanjeliu, v našich rodinách, našich vzťahoch, potom sa  nemusíme báť,  že Simona  uspokojí čľapkanie sa v plytkosti a povrchnosti života. Sami vidíme, aký je dôležitý náš príklad, nielen pre Simona, ale pre všetky deti, aby sa nebáli ísť na hlbinu.

Mnohí rodičia – aj kresťania –  si myslia, že deťom to povrchné stačí a  dávajú im iba tie “skapaté ryby”… Ak nedáme svojim deťom vieru v živého Boha, čím ho dokážeme nahradiť? Počítačovými hrami? Rôznymi krúžkami? Športovými aktivitami?… Toto nemôže byť na prvom mieste nášho rebríčka hodnôt. Čo, alebo správnejšie Koho dáme vo svojom živote na prvé miesto?

Milí rodičia, tak ako ste stáli pri kolíske svojho dieťaťa (Simona), ako ste stáli pri ňom, keď robil prvé kroky,  tak stojte pri ňom aj dnes, keď robí veľký krok vo svojom duchovnom živote. Proste preňho Božie požehnanie, nech ho všemohúci Boh vedie do hĺbky.

Milý Simon, dnes chceme všetci vo farnosti, pri tejto liturgii prosiť nielen za teba, ale aj za tých, čo ťa majú radi, ktorí ťa sem dnes priviedli k oltáru, a ktorí ťa budú sprevádzať na hlbinu. A ak sa ťa niekto spýta kedy si bol najšťastnejší, neboj sa povedať, že v deň svojho prvého svätého prijímania, pretože Kristus ťa v dnešný deň zobral za ruku, aby ti ukázal hĺbku svojej lásky.