Jn, 9, 1-38

„Si chorý, pretože tvoji rodičia urobili niečo zlé...“ To je to, čo si apoštoli mysleli o človeku, ktorý sa narodil slepý. Pýtali sa Ježiša: „Rabbi, kto zhrešil – on, alebo jeho rodičia -, že sa narodil slepý?“ (Jn 9, 2)

Bratia a sestry, z úst mnohých ľudí často počujeme výčitku voči Pánu Bohu: prečo je moje dieťa choré? Prečo som ja chorý? Prečo sa mi v živote nedarí? Kto to zapríčinil? Preklial niekto našu rodinu? Prečo sa zlé veci stávajú dobrým ľuďom?

Dáte mi za pravdu, že na tieto a podobné otázky je veľmi ťažko odpovedať. Hlavne vtedy, keď človek prežíva bolesť a nedokáže vidieť nič iné.

Verte mi, že každý máme svoje ťažkosti a problémy a niekedy zabúdame, že tajomstvo ich riešenia spočíva v našom postoji. Musíme striktne odmietnuť myšlienku, že Boh nás nemiluje, alebo že nás chce potrestať a zničiť nám život. Niekedy sa jednoducho musíme prestať pýtať „prečo“ a zamerať sa  skôr na „ako“. Je potrebné položiť si otázku: ako môžem ísť ďalej, keď sa toto stalo? ... ako by som mal pracovať, aby som zvládol to, pred čím stojím?...ako sa zachovať, aby som nebol na pohoršenie? – a je potrebné zotrvávať v dôvere a viere v Boha.

Je to len na nás, či prijmeme realitu takú aká je, alebo utečieme od problému. Asi najlepší biblický príklad človeka, ktorého postihla tragédia, je Jób. Pozrime sa na jeho príbeh, aby sme pochopili, čo nás Boh chce naučiť o tom, ako zvládnuť problémy.

Na začiatku počúvame o tom, aký bol Jób úspešný. Vlastnil veľa pôdy, dobytka, mal stabilnú rodinu, miloval Boha... Potom sa však všetko zmenilo. Jób prišiel o všetok majetok, víchrica zabila jeho deti a on sám bol postihnutý záhadnými vredmi, ktoré sa mu objavili po celom tele. Jóbova manželka bola rozčúlená. Vo svojom hneve obvinila Boha za všetko, čo sa stalo, a dokonca pobádala Jóba, aby preklial Boha a zomrel. Jób sa však držal svojej viery. „Keď sme prijali dobré z Božej ruky,“ odpovedal, „prečo by sme nemali prijať zlé?“ (Jób 2, 9–10) Neskôr prišli Jóba utešiť jeho priatelia - Elifaz, Bildad a Sofar. Boli  presvedčení, že Jóbovo nešťastie je trest od Boha, pretože Jób zhrešil. Vyzývali ho, aby vyznal svoj „tajný hriech“, ktorý musel niekedy spáchať... Ponúkli sa, že mu pomôžu spytovať si svedomie, aby zistil, či je vinný z nejakého priestupku, o ktorom ani nevedel... Stále rozprávali a rozprávali. Chceli presvedčiť Jóba o niečom, čo Jób jednoducho nemohol prijať. Mali dobré úmysly, ale ich slová spôsobili, že sa cítil ešte viac zranený. Keď skončili, Jób zameral svoje otázky na Boha a napokon Boh oslovil Jóba. Neodpovedal však ani na jednu z Jóbových otázok. Namiesto toho kládol svoje otázky. (por.: Jób 42, 5 – 6).

Jóbovi sa stali zlé veci – hoci to bol dobrý človek. Zlé veci sa podobne môžu stať aj nám – hoci sa čo najlepšie usilujeme žiť bezúhonne a nasledovať Ježiša. Možno sa Jóbov príbeh podobá tomu nášmu. Pravdepodobne ste si tiež niekedy položili otázku: „Pane, som ti taký verný. Vždy som sa usiloval robiť to, čo je správne. A takto sa mi odplácaš?

Ak máme svoje ťažkosti a problémy, pripomeňme si, že tajomstvo ich prežitia spočíva v našom postoji. Jób ostal verný aj uprostred svojich ťažkostí. Ani raz ho Boh nekáral za nedostatok viery alebo úcty. Nech prežívame akékoľvek skúšky, musíme naozaj odmietnuť myšlienku, že Boh nás nenávidí a teší ho ničiť nám život.  Keď sa Ježiša spýtali na muža, ktorý sa narodil slepý, vysvetlil im, že tento človek nie je potrestaný za nejaký svoj hriech alebo hriech rodičov. „Majú sa na ňom zjaviť Božie skutky“ (Jn 9, 3). Hoci Boh „šľahá“ tých, ktorých miluje (Hebr 12, 6), nikdy to nie je z hnevu alebo zo sklamania. Je to vždy z lásky s cieľom budovať v nás a učiť nás.

Bratia a sestry, je dôležité, aby sme uverili, že Ježiš je Pánom všetkého stvorenia. Je dôležité, aby sme uverili, že on riadi celý vesmír – a to znamená, že má svoju ruku na každom jednom z nás! Vie, čo sa nám stane v každej chvíli každého dňa nášho života. Keďže sám Ježiš bol pokúšaný, a pretože sa naozaj „zlé veci“  stali tomuto dobrému človeku, celým srdcom je pri nás, keď prežívame problémy a pokušenia (Hebr 2, 18). Amen.