Jn 4, 5-42

Bratia a sestry.

Určite viete, čo je to empatia. Podľa slovníka je empatia  schopnosť vcítiť sa do vnútorného citového a zážitkového sveta iných ľudí. Slovník dodáva, že empatia veľmi súvisí so schopnosťou počúvať. Je to schopnosť pochopiť druhého ako seba samého, vcítiť sa do jeho kože, vidieť jeho očami, počúvať bez predsudkov, vedieť sa vžiť do postavenia druhého, vedieť odhadnúť jeho potreby, nerobiť unáhlené súdy - ale ostať pritom samým sebou.

Dnešné evanjelium nám približuje empatiu Ježiša. Vcítil sa do života ženy, ktorá nemala práve najlepšiu povesť a ktorú by sme aj my (kresťania) pravdepodobne odsúdili a zavrhli. Ježiš však zaujal iný postoj. Nadviazal s ňou rozhovor. Ježiš v tomto rozhovore poukázal na skutočnú vodu a neskôr počúva priznanie sa ženy k hriechu. Neskrývala pred ním nič, bola úplne pravdivá. Ako by povedala Kristovi: áno túto časť života som zbabrala. Z Ježišových úst sme nepočuli ani odsúdenie, ani zavrhnutie, ale iba potvrdenie toho, čo mu žena povedala: „áno správne si povedala: Nemám muža, lebo si mala...“Ježiš počas rozhovoru otvoril jej srdce a jej myseľ. Bol schopný počúvať a hovoriť tak, aby sa žena necítila urazená vzhľadom na jej minulosť. Nič jej nevyčítal, ale našiel na nej niečo dobré a za to ju pochválil. Nechválil ju za hriešny život ale za to, že neklamala, že bola pravdovravná - “správne si povedala” - a toto je pochvala.  Môžeme povedať, že Ježiš bol v tomto rozhovore veľmi empatický.

Rovnako, ako si Ježiš pri studni sadol k hriešnej žene, tak aj Cirkev, čiže my všetci - kňazi, laici si máme prisadnúť k mužom, ženám, mladým dnešnej doby a naučiť sa byť empatický – vypočuť si ich problémy, ťažkosti a pomôcť im objaviť Krista – zmysel života.

Na takéto stretnutia nepotrebujeme nové spôsoby evanjelizácie o ktorých mnohokrát príliš veľa iba hovoríme. Jednoducho sa potrebujeme  odhodlať, ísť a sadnúť si k tým, čo nás potrebujú. Ak je niekto chorý, priblížim sa k nemu a nezavalím ho argumentmi  – skrátka stačí  „byť mu nablízku, pomáhať mu“. Práve takýmto postojom treba evanjelizovať. Ľudia v dnešnej dobe potrebujú zažiť prítomnosť druhého a jeho dôveru. Sami dobre vieme, ako sme sa cítili, keď sme nezvládli nejakú časť nášho života. Stačilo možno jedno stretnutie s niekým (kňazom, rehoľníkom, otcom, mamou, kamarátom) kto nás vypočul, povedal pravdu, poprípade dal radu a ľahšie sme našli riešenie, poprípade dokázali zanechať zlý spôsob života. Niekedy to možno trvalo dlhšie kým sme sa odhodlali ku zmene a dali za pravdu druhému. Ani my neočakávajme, že ihneď dokážeme niekomu zmeniť život. Nebuďme sklamaný ak nepôjde všetko podľa našich predstáv, pretože postaviť sa po boku toho, kto je zranený životom, či hriechom, nie je len otázkou empatie - cítenia, ale je to aj otázkou dôvery.

Sme tu na to, aby sme hovorili ľuďom o Bohu. Bývalý pápež sa raz opýtal jedného robotníka: „Ty ako hovoríš ľuďom o Bohu?“ „Nijako. Žijem tak, aby sa sami pýtali...“ A toto má byť aj naším mottom. Nepoužívať iba pekné reči o pánu Bohu, alebo o Cirkvi… Ľudia sú už presýtení peknými rečičkami, peknými knihami o pastorácii, evanjelizácii... Ľudia sú hladní po skutkoch, nie po slovách... Kresťanstvo je náboženstvo, ktoré sa prejavuje skutkami, a nie náboženstvo slov, pokrytectva a márnosti. Nemôžme hovoriť pekné slová, keď si nebudeme vedieť sadnúť k bratovi, sestre, ktorá potrebuje trochu láskavosti, pohladenie, útechu, pomoc, pochopenie...

Počas svetových dní mládeže sa jeden mladík počas obeda opýtal svätého otca: čo mám povedať svojmu neveriacemu priateľovi? Pápež povedal: „Je to dobrá otázka! My všetci poznáme ľudí, ktorí sú vzdialení od Cirkvi: čo im máme povedať? Ja som mu odpovedal takto: Pozri, tým posledným čo by si mal robiť, je niečo mu rozprávať! Začni konať a on uvidí, čo robíš a sám sa ťa spýta; a keď sa ťa opýta, ty mu odpovieš’. Evanjelizovať znamená dávať toto svedectvo: ja žijem takto, lebo verím v Ježiša Krista - prebudím v tebe zvedavosť k otázke: ‚Prečo to robíš?’  ...Lebo verím v Ježiša Krista a ohlasujem Ježiša Krista, a to nielen slovom – a treba ho aj slovom ohlasovať – ale životom“.

Bratia a sestry, dnešný postoj Ježiša Krista je dôležitý v kresťanskom živote. Terajšie evanjelium nás pozýva priblížiť sa k človekovi v jeho životnej situácii, vedieť si nájsť pre neho čas, prihovoriť sa mu. Je to spôsob, ktorý dokáže otvoriť ľudské srdce. V pravde a láske máme ukázať svojim bratom, ich životnú situáciu a ponúknuť im živú vodu. Vodu, ktorá hasí smäd po pravde, po dobre a kráse. Hodnoty, ktoré naplňujú srdce človeka navždy, nie iba na pár chvíľ. Nech nás Pán naučí kráčať cestou skutkov a pomôže nám vytrvať, lebo iba cesta slov nás vedie na miesto, kde boli zákonníci a kňazi, ktorým sa páčilo správať sa, akoby boli vládcami. Toto nie je evanjeliová realita! Nech nás Pán učí tejto ceste. Amen