Jn 17, 1-13

Drahí bratia a sestry! 

O “večnom“ živote sníva snáď každý. Pre niekoho táto túžba ostáva snom, iní sa snažia urobiť maximum pre to, aby si svoj život čo najviac predĺžili a poniektorí robia aj naozaj bizarné veci. V jednom článku som čítal, ako sa istí ľudia rozhodli pre možnosť zmrazenie tela. Práve takéto služby ponúka spoločnosť v USA aj v Rusku. Ľudia, ktorí sa rozhodnú využiť tieto služby, musia byť v čase klinickej smrti zmrazení na teplotu -196°C. Niektorí sa rozhodnú pre tento krok, lebo sú nevyliečiteľne chorí, iní zas veria, že v budúcnosti sa nájde spôsob, vďaka ktorému sa smrti vyhnú. Žiaľ, títo ľudia netúžia po ozajstnom večnom živote a po Kristovi, ale iba po dlhom živote na tejto zemi.

Večný život, o ktorom dnes hovorí evanjelista Ján, tkvie v niečom inom: ...“večný život je v tom, aby poznali teba jediného pravého Boha a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.” Teda večný život spočíva v poznaní Boha, v poznaní Krista! Iba vtedy keď budeme poznať Boha, budeme šťastní a naplnení.

Som pevne presvedčený, že človek nemôže žiť šťastný život, ak nespozná Darcu života. Človek nemôže žiť úplne spokojný život, pokiaľ nespozná Toho, kto dáva pravý pokoj, pretože to prázdne miesto hlboko v srdci človeka nevie zaplniť nik iný...

Môžeme mať splnené všetky telesné potreby, byť materiálne zabezpečení, mať úspech v práci, usporiadanú rodinu a predsa nám bude niečo (Niekto) chýbať... Šťastní sú tí, ktorí našli zmysel a cieľ svojho života, pravú podstatu ľudského bytia, tí ktorí objavili neviditeľné večné a slávne Božie kráľovstvo a stali sa Jeho súčasťou. Ježiš Kristus povedal: „Ja som cesta, pravda a život.“ Nie je možné pochopiť tajomstvo života bez spoznania osoby Ježiša Krista. Keď sa Ježiš modlil k Otcovi, povedal: „večný život je v tom, aby poznali teba jediného pravého Boha a toho, ktorého si poslal“ (Jn 17, 3)

Ľudia si nepotrebujú naplniť všetky materiálne potreby, aby mali spokojný život. Keď sa pozrieme na domorodcov v chudobnej Afrike, sme prekvapení jednou vecou. Títo jednoduchí ľudia, ktorí väčšinou bývajú v chatrčiach s hlinenou (nie plávajúcou) podlahou, sú šťastní. Napriek tomu, že majú málo jedla a veľa detí, sú radostní a bezstarostní. Majú niečo, čo nám, prosperujúcim Európanom zreteľne chýba. Radosť. My žijeme v oveľa lepších podmienkach. Všetci máme pitnú vodu, fungujúce kúpeľne, pohodlné bývanie, denne varené jedlo, moderný odev... určite lepšie materiálne zabezpečenie, ale taktiež viac stresu a akoby menšiu schopnosť radovať sa. Čím to je? Musíme si uvedomiť, že naplnenie potrieb nie je zmyslom nášho života. Zmyslom nášho života je Boh, ktorý napĺňa naše potreby.

Keď som nedávno čítal pamätnú tabuľu so zoznamom zavraždených židovských rodín a deportovaných rodinných príslušníkov, ktorí sa domov už nikdy nevrátili, moje starosti mi pripadali bezvýznamné.... Niekedy je dobré sa zastaviť a prehodnotiť priority nášho života.

Drahí bratia a sestry! O večnom živote sníva snáď každý. Pre niekoho táto túžba ostáva - ako som povedal na začiatku – len snom o dlhom živote na tomto svete... ale my dobre vieme, že realita neba nie je rozprávka, ale životný cieľ, pre ktorý sme boli stvorení. Snažme sa teda urobiť maximum, aby sme ten ozajstný – pravý večný život naozaj dosiahli.