20. výročie založenia farnosti

Milí farníci, priatelia, bratia a sestry, 

nikdy som nebol fanúšikom veľkých osláv. Mnohí radi oslavujú životné jubileá, alebo sa zúčastňujú na rôznych oslavných akciách. Náš život, či to už chceme alebo nie,  je lemovaný výročiami, ktorých sa dožívame - či už ako jednotlivé osoby, alebo ako spoločnosť. Tak sú aj výročia vo farnosti – v cirkvi - určitou príležitosťou na vhodnú oslavu a tiež  na zastavenie sa a zamyslenie. 

V roku 2017 slávime v Cirkvi viaceré výročia. Okrem iných si pripomíname aj 100. výročie zjavení Panny Márie vo Fatime. Naša farnosť si v tomto roku 1. marca pripomína 20. výročie jej založenia. Nie je to až taká dlhá doba, ale aj za tento čas chceme ďakovať Bohu. 

V gréckom jazyku existujú dva výrazy pre vyjadrenie slova «čas»: καιρος a χρονος. Druhý znamená čas, ktorý plynie, ktorý sa dá merať hodinami, ktorý rozdeľujeme v kalendári. Potom však je čas, ktorý je príležitosťou, darom, ktorý je nám daný. Niekedy sa povie: Teraz je môj čas. Teraz je rad na mne, aby som využil príležitosť. Chronologický čas sa pre nás má stať príležitosťou, v ktorej prijmeme Božiu milosť. Čas sa stáva príhodným časom, keď doň vstupuje Boh svojou milosťou. A práve tu môžme prepojiť tému času s 20. výročím farnosti. Som si istý, že to bol časom a darom pre všetkých. Dnes, keď ďakujeme za 20 rokov života farnosti, musím povedať, že to bol pre nás všetkých milostivý čas.

V živote našej farnosti sme zažili v posledných rokoch rozličné novosti. Posledné roky boli rokmi zmien a úprav. Tieto zmeny začal realizovať môj predchodca a ja som v nich pokračoval. Na tomto mieste si chcem dnes zvlášť s vďakou spomenúť na môjho predchodcu, otca Ľubomíra Matejoviča a za všetko, čo dobré v tejto farnosti vykonal pre Vaše duchovné blaho. Chcem tiež  poďakovať za obetavosť všetkým našim farníkom, bez ktorých by farnosť nemohla fungovať, za cenné rady, usmernenia, povzbudenia a praktickú pomoc.

Často dostávam otázku, aké máš ďalšie plány v našej farnosti? Pravdupovediac, neviem na ňu odpovedať. Nikdy som nevnímal svoje pôsobenie ako pretváranie farnosti na svoj obraz a podľa mojich predstáv. Vždy si dávam otázku: Aké má plány Boh v našej farnosti a akú úlohu v tom mám ja. Cirkev mi dáva poslanie učiť, viesť a posväcovať Boží ľud. Teda plány sú dané už naším poslaním.

Pápež František pri jednej príležitosti povedal: “Boh vždy prináša novosť! Premieňa a žiada úplnú dôveru v neho. Novosť, ktorú Boh prináša do nášho života je tým, čo nás skutočne realizuje, dáva pravú radosť a vyrovnanosť, pretože Boh nás miluje“. Pýtam sa dnes: som otvorený voči Božím prekvapeniam? Alebo sa uzatváram pred novosťou Svätého Ducha? Som odvážny vyjsť na nové cesty ktoré mi Boh ponúka, alebo sa uzatvorím v skostnatených štruktúrach, ktoré stratili schopnosť prijatia a vľúdnosti? Prial by som si, aby tento čas bol pre mňa, ale aj pre všetkých v tejto farnosti, časom otvorenosti Svätému Duchu a jeho prekvapeniam.  

Milí farníci, priatelia, bratia a sestry, nehľaďme na toto malé jubileum iba  ako na chronologickú nevyhnutnosť, ale ako na Božie oslovenie - zastaviť  sa, poďakovať  a prosiť  o svetlo do  ďalších rokov. 

V modlitbe za Vás páter PaedDr. Martin Pavúk, MSC