Dôstojnosť človeka

-

Pred začatím Druhého vatikánskeho koncilu sa hovorilo a dúfalo, že na ňom vyhlásia dogmu o dôstojnosti človeka. Nestalo sa tak, ale pri rokovaniach stredobodom bol človek. Božie pravdy sa predložili v novom rúchu, odhaľovali sa prvokresťanské spôsoby náboženského života.

Dôstojnosť človeka má základy už u jeho Stvoriteľa. Boh stvoril obrovský vesmír, moria a suchú zem, a to všetko pre človeka. Veď aký význam by mal celý vesmír, keby nebolo toho, kto obdivuje, oslavuje Stvoriteľa a ďakuje mu za stvorenie, za toľké dobrodenia? Človek zo stvorenia usudzuje o Božej všemohúcnosti. Vesmír je pre nás nezmerateľný a ľudským spôsobom ani nepochopiteľný. Obrovské nebeské telesá presahujú našu chápavosť. Preto so žalmistom voláme : Nebesia rozprávajú o Božej sláve a obloha hlása dielo jeho rúk.“ Toľko krásy vidíme okolo seba. Aká múdrosť sa javí zo stvorených veci. Ako je všetko v súlade a má svoj význam. A toto všetko stvoril Boh pre človeka a urobil ho pánom nad všetkým stvorením. Človek si to nezaslúžil. Ale Božia láska si takto cení človeka.

Boh svojou láskou dvíha dôstojnosť človeka, aj keď sa človek previňuje voči Bohu a pácha hriech. Z lásky Boh poslal svojho jednorodeného Syna  na tento svet, aby padnuté ľudstvo vyslobodil z moci zlého ducha. Kristus povzniesol ľudskú dôstojnosť aj tým, že vzal na seba ľudské telo a pripodobnil sa nám vo všetkom okrem hriechu. Ponúka nám pomoc, ak upadneme do hriechu. Ustanovil sviatosti, aby nám mohol uštedrovať svoje milosti.

Ak hovoríme o dôstojnosti človeka, zo strany Boha Stvoriteľa je to jasné. Ale nám treba zdôrazňovať dôstojnosť človeka zo strany človeka. Možno uznávame osobne svoju vlastnú dôstojnosť. Ale či tak robíme a chováme sa aj k blížnym? Keby sme uznávali dôstojnosť našich blížnych, medziľudské vzťahy by vyzerali ináč, ako to vidíme okolo seba.

Čo je tu potrebné urobiť? Zamyslieť sa nad tým, ako nás Boh miluje a ako si on váži našu ľudskú dôstojnosť. A my robme svojmu blížnemu to, čo chceme, aby nám on robil. A nerobme mu to, čo nechceme, aby nám on robil.

Kiež by sme v tomto čase spoznali lásku Boha k nám, aby sme vedeli milovať blížneho ako seba samého. Tým sa dôstojnosti človeka dostane žiadané uznanie.

Dr. o. Martin Pavúk, MSC

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prvé sväté prijímanie 2020

-
Obraz
Drahé prvoprijímajúce deti, milí rodičia, starí rodičia, priatelia, bratia a sestry! Na začiatku by som sa Vás chcel opýtať – keď si tak predstavíte svoj domov, čo je pre vás v ňom najcennejšie? Asi pre každého z vás je to niečo iné. A teraz sa opýtam Vás deti, čo je pre Vás najcennejšie? Poviem Vám príbeh o dvoch bratoch. Jeden bol chudobný, ale druhý bol veľmi bohatý a stále kupoval a predával veci. Ten chudobný mal veľmi peknú rodinu a deti milovali svojich rodičov aj napriek tomu, že nemali počítač, tablet, mobil… Boli šťastní a aj tí, ktorí ich poznali ich mali radi. Bohatý brat bol sám, nemal ani rodinu ani priateľov. Nikoho nemal rád a ľudia nemali radi jeho pre lakomosť a sebectvo. Nikdy nikomu nepomohol a nezaujímal sa ani o svojho brata a jeho rodinu. Áno, mal skutočne všetko, čo len chcel. DOKIAĽ… Jedného dňa išiel do mesta a vo výklade videl peknú bielu perlu. Stála viac peňazí, než mal uložené v trezore. Ale on veľmi zatúžil práve po tejto vzác
Čítať ďalej

Nanebovstúpenie Pána - kazen

-
Obraz
V nemocnici zomiera na rakovinu jedenásťročný chlapec. Okolo nemocničného lôžka je zhromaždená celá rodina. V istom momente medzi chlapcom a jeho neveriacim otcom, začína sa nasledujúci rozhovor. – Netráp sa drahý – hovorí otec. – Uvidíš, všetko sa skončí dobre. Znovu budeš chodiť do školy a hrať futbal. Vtedy chlapec odpovedal: - Otec, ja viem, že zomriem. Nakoniec ja tu nechcem dlhšie byť. Ja verím, že po smrti odídem do neba, kde uvidím Ježiša a veľmi sa na to teším. Tieto slová otriasli týmto neveriacim otcom. Spýtal sa teda so slzami v očiach. – Synku, a si si istý, že tam Ježiš bude? – Samozrejme – odpovedalo dieťa. Podobne ako tento statočný chlapec, aj my hlboko veríme v túto radostnú pravdu, ktorú dnes na slávnosť Nanebovstúpenia Pána Ježiša slávime. Kristus vystúpil do neba a v nebi očakáva každého z nás. Nanebovstúpenie je chvíľou najväčšieho triumfu Krista. Vystúpil do neba nielen ako Boh, ale aj ako človek. Ako Boží Syn prijal ľudské telo, aby v tom t
Čítať ďalej

2 Svätá božská liturgia nášho otca sv. Jána Zlatoústeho

-
Obraz
Svätá liturgia a tradícia      Eucharistická obeta je podľa vyhlásenia Druhého vatikánskeho koncilu, „zdrojom a vrcholom celého kresťanského života“ (LG 11). A práve východné cirkvi sú známe tým, že si vždy zachovávali prvenstvo bohoslužby, ktorá bola pre nich vrcholom kresťanského života. A to pretrvávalo už od čias cirkevných otcov. Na bohoslužbe bol vždy priestor na katechézu, náboženské učenie, ohlásenie a komentovanie slov zo Svätého Písma a miesto mala aj príprava katechumenov, ktorí sa pripravovali na prijatie iniciačných sviatostí. Z toho sa dá usúdiť, že naozaj v bohoslužbe bol zahrnutý a sústredený život Cirkvi. Nastali aj také obdobia, kedy život východných cirkví bol obmedzený iba na slávenie bohoslužby a ostatná pastorálna a duchovná činnosť zaostávala. Dôvodom takéhoto počínania boli nepriateľské režimy, ktoré prenasledovali východné cirkvi. Ale aj napriek tomu, základným posilňovaním viery pre východného kresťana bola práve bohoslužba.     Liturgia, ktorú slávime d
Čítať ďalej