Cyril a Metod príhovor

My Slováci sa často zvykneme pýšiť svojimi kresťanskými koreňmi a tradíciami. Niekedy to využívajú aj politici, ktorí sa s obľubou hlásia k cyrilo-metodskej tradícii.  Aj vďaka tomu sú dnes na Slovensku na mnohých miestach slávnosti späté s dnešným sviatkom.

Na týchto slávnostiach sa povie veľa prejavov o minulosti národa, o veľkých našich vierozvestcov, ale tým to neraz končí.

Sú rôzne pohľady na pôsobenie Cyrila a Metoda. Pre jedných sú ľuďmi, ktorí zostavili a priniesli písmo, pre iných sú tvorcovia kultúry, pre ďalších sú vodcami národa... Ale to najhlavnejšie, čo odovzdali staroslovanskému národu, je dar viery. Zvestovať evanjelium bolo hlavným zmyslom a cieľom ich cesty na Veľkú Moravu.

Podobné to môže byť aj v osobnom živote každého z nás. Každý z nás má svojho osobného vierozvestcu, možno otca, mamu, kňaza, priateľa... niekoho, kto nám zvestoval evanjelium a priviedol nás k Bohu.

Nestačí sa však pýšiť svojou minulosťou, tým, že niekto nám odovzdal vieru. Nestačí mať poznatky a vedomosti... To najdôležitejšie je, aby bolo dedičstvo viery živé a viditeľné v našom živote.

V dnešný deň môžeme Bohu poďakovať za ľudí, ktorí nás priviedli k Bohu a zvestovali nám vieru. A môžeme sa tiež pozrieť na to, ako svoju vieru žijeme?

Podobne, ako oslavy sviatku Cyrila a Metoda, aj viera môže byť tradíciou, ktorou sa radi chválime, alebo súborom intelektuálnych vedomosti o Bohu...

Je dôležité to, kto a ako nám odovzdal vieru. Ale ešte dôležitejšie je, či je táto viera živá v tejto chvíli a v tejto životnej situácii.