Mk 15, 43-16, 8

Bratia a sestry! Možno ste už niekedy v živote zažili, že isté udalosti, ktoré sa sprvoti javili ako beznádejné, nakoniec až také hrozné neboli. Sú veci, ktoré sa nám ráno, na začiatku dňa, javia ako bezvýchodiskové a zúfalé, no večer tohto istého dňa sa na ne už pozeráme úplne ináč. Vskutku, počas jedného dňa sa toho v živote človeka môže zmeniť naozaj veľa – k dobrému, ale aj k zlému.

Dnešné evanjelium hovorí o ženách, ktoré nasledovali Ježiša a zároveň boli aj svedkami Kristovho uloženia do hrobu. Skoro ráno po sobote, prichádzajú k hrobu. Sú smutné. Nečudo! Veď Ten, ktorého milovali, tu už nie je. Ukrižovali Ho. 

Deň týchto žien naozaj nezačal pekne a pozitívne. Nedá sa tu hovoriť o nejakých dobrých zmenách. Veď prichádzajú na cintorín. Prichádzajú k mŕtvemu. Čo sa tam dá ešte očakávať?

Ale aj napriek tomu ich to neodradí. A výsledok? Kameň je preč. Vchod do hrobu je voľný. Toto je paradox Paschy. Nenechať sa odradiť. Žiaden „kameň“, ktorý ma oddeľuje od Boha nie je taký veľký, aby ho Boh sám nemohol odstrániť. Je len na mne, či pôjdem dopredu, alebo sa nechám odradiť už len myšlienkou na „kameň“. 

Bežný obraz, ktorý poznáme napr. zo supermarketov. Mnohé z nich majú dvere na fotobunku. Stačí, že sa k nim priblížim a otvoria sa samy. Idem k zatvoreným dverám, lebo viem, že je otváracia doba a dvere sa otvoria. Ak si ale z diaľky poviem: „Dvere sú zatvorené, ďalej nejdem, nemá to zmysel,“ dvere zostanú zatvorené. Prečo? Lebo som sa nepriblížil. Keby si takto naše tri milé dámy z evanjelia povedali, že nikam nepôjdu, lebo aj tak sa dnu nedostanú, nič by sa pre nich nezmenilo. Lenže ony idú. A toto je návod aj pre nás. Priblížiť sa k Bohu. 

To, čo v skutočnosti potrebujeme, je odvaliť kameň našich pochybností – a ten je pri každom jednom z nás veľmi veľký. Len tak sa viera dostane von. Odvaliť tento kameň nedokážeme sami – nepomôže nám ani naše myslenie, logika, ani naše city. To, čo zmení smútok na radosť, zúfalstvo na nádej, pochybnosti na vieru – je stretnutie so živým Ježišom Kristom. Ten prichádza aj dnes k nám, aj keď ho ľudskými očami nemôžeme vidieť, ale je tu, aby nás viedol v živote.