Jn 1, 43-51

V stredoškolskej fyzike sme sa naučili jedno grécke slovo: Heuréka. Spája sa s objavom toho, čo dnes nazývame Archimedovým zákonom. Keď ho Archimedes objavil, bol taký natešený, že vybehol na ulicu a kričal: „Heuréka“ – našiel som, objavil som. Cítil, že objavenie tohto dôležitého zákona si nemôže nechať pre seba, cítil neodolateľné vnútorné pudenie oznámiť to aj druhým.

Tento Archimedov príbeh má s textom z Jánovho evanjelia, ktorý sme práve prečítali, jeden spoločný rečový bod. Filip a jeho priatelia objavili v Ježišovi z Nazareta Mesiáša. Filip ide za Natanaelom a v gréckom pôvodnom texte mu hovorí: „Heurékamen“ – našli sme. Je to presne to isté slovo, ktoré použil Archimedes o svojom chýrnom objave, dokonca ten istý slovesný čas, takzvané perfektum, ibaže tento raz v množnom čísle.

Archimedov objav má základný význam pre hydrostatiku. Objav Filipa a jeho priateľov má základný význam pre ľudskú existenciu. Heurékamen – našli sme. „Našli sme Toho, o ktorom písal Mojžiš v zákone a proroci, Ježiša, syna Jozefovho z Nazareta“, našli sme Mesiáša, našli sme Toho, po ktorom ako po Záchrancovi, Spasiteľovi v hĺbke srdca túži každý, a to i vtedy, ak si túto túžbu neuvedomuje.

Všimneme si niektoré charakteristické znaky tohto objavu. Po Archimedovom objave už o jeho zákone nemusí nikto opakovať „Heuréka“ – stačí ten zákon pochopiť a zapamätať si ho, to znamená, že Archimedov zákon je objavený pre všetkých a pre všetky časy. Stačí ho totiž prijať rozumom – ostatné stránky ľudskej bytosti nemusia byť na tom zúčastnené.

Objavenie Ježiša ako Mesiáša má iný charakter. Z evanjelií a ostatných častí Biblie sa síce môžeme o Ježišovi ako Mesiášovi naučiť všetko potrebné. Môžeme sa to naučiť tak dokonale, že by sme to vedeli celé zopakovať. I keby to bol úctyhodný pamäťový výkon, ešte by to vôbec nemuselo znamenať, že sme našli Mesiáša.

Povedať „Heuréka“, „našiel som“ môžeme až vtedy, keď sa tento Mesiáš stane rozhodujúcou postavou nášho života, keď s neopísateľnou radosťou pocítime: Do môjho života vstupuje Ten, kto tomuto životu môže a chce dať celkom nový smer a zmysel; Ten, kto ma chce sprevádzať každý deň, každú hodinu, každú minútu; Ten, kto ma má tak rád, ako ani ja sám nedokážem mať rád seba; Ten, ktorý ma nezavrhuje pre moje hriechy a priestupky, ale mi odpúšťa a vedie ma na cestu k novému životu; Ten, ktorý ma chce oslobodiť a očistiť od mojich zotročujúcich a zhubných vášní a závislostí; Ten, ktorý ma chce oslobodiť pre pravdu; Ten, ktorý prebúdza to dobré, čo sa vo mne nachádza, čo je však zasypané hromadou hriešnych myšlienok a zvyklostí; Ten, ktorého láska ku mne siaha až po sebaobetovanie na kríži. Takto by bolo treba dlho pokračovať, ak by sme chceli aspoň približne opísať obsah toho, čo je a čo prináša Mesiáš.

Keď toto všetko pocítime, prežijeme, vtedy budeme môcť povedať a vo veľkom šťastí volať: „Heuréka“, „Našiel som Toho, o ktorom písal Mojžiš v zákone a proroci, Ježiša, syna Jozefovho z Nazareta“, našiel som svojho osobného Mesiáša.

Ako sa dopracoval Filip k tomu, že v takomto plnom, bohatom zmysle našiel svojho Mesiáša? Odpoveď textu je pozoruhodná. Filip mohol nájsť Mesiáša, lebo Mesiáš už predtým našiel jeho. Náš text sa začína slovami: „Na druhý deň chcel Ježiš odísť do Galiley a našiel Filipa. Ježiš mu riekol: Nasleduj ma.“ Iniciatíva je na Ježišovej strane. A to nielen v tomto prípade, ale vždy.

Ježiš povedal Filipovi: Nasleduj ma – a Filip poslúchol toto pozvanie. Prekvapuje nás, že tak naraz, bez váhania, bez otázok. Je to psychologicky pravdepodobné? Človek je pri takých pozvaniach a výzvach obyčajne opatrný. Ale Filip Ježiša okamžite nasleduje – a to aj vo fyzickom aj v duchovnom zmysle. Ako to máme pochopiť? Ako vysvetlenie tohto okamžitého rozhodnutia je možné len jedno: Ježišova osobnosť musela na Filipa zapôsobiť zrejme takým spôsobom, že v jeho srdci vznikla okamžite dôvera v Ježiša.

Až keď je Filip takto nájdený Ježišom, môže aj Filip povedať: Heuréka, našiel som svojho osobného Mesiáša. Toto je veľká chvíľa vo Filipovom živote.

Nie je tak mnoho ľudí, s ktorými sa Ježiš osobne stretol takýmto intenzívnym spôsobom. A čo tí ostatní? Ako tých nachádza a oslovuje Ježiš, aby potom oni mohli nájsť Mesiáša? Aj na túto otázku je odpoveď v texte: Nachádza ich prostredníctvom tých, ktorí boli už nájdení a ktorí sami našli Ježiša ako svojho Mesiáša. Filip cíti v sebe neodmietnuteľné nutkanie, že o svojho veľkom objave musí hovoriť ďalej. Deťom v kresťanských rodinách majú rodičia sprostredkovať takéto pozvanie. Spoločenstvo mladých veriacich ľudí môže pozvať medzi seba iných mladých ľudí, ktorí stoja zatiaľ obďaleč. Slovo Božie na liturgiach je takým pozvaním. Pán Boh si nachádza množstvo rozličných ciest, aby k Spasiteľovi privádzal ľudí.

V našom texte sa hovorí o tom, ako Filip hneď po svojom veľkom objave začína plniť úlohu sprostredkovateľa cesty k Mesiášovi. Čítali sme tam o tom, ako o svojom veľkom objave referuje Natanaelovi. „Našli sme Toho, o ktorom písal Mojžiš v zákone a proroci, Ježiša, syna Jozefovho z Nazareta.“ Nediktuje mu, ako sa má rozhodnúť, ale odovzdáva mu túto dôležitú informáciu. Dnešný človek rovnako ako ten pred 2015 rokmi potrebuje informáciu o tom, že jestvuje Mesiáš, Mesiáš v tom zmysle, ako sme ho pred chvíľou opísali, že je to Mesiáš, ktorý bol predpovedaný, Mesiáš, ktorého na svoju záchranu nevyhnutne potrebuje každý jednotlivec a celé ľudstvo. Treba sa usilovať túto informáciu povedať tak jasne, nahlas, zrozumiteľne, ako je to len možné.

Natanael reaguje na informáciu veľmi skepticky. Pýta sa dosť opovržlivo, či z takého zapadákova, ako je Nazaret, môže pochádzať niečo dobré. V jeho otázke je teda vyjadrená záporná odpoveď. Zdá sa, že informáciu o Mesiášovi z Nazareta jednoducho zmietol zo stola. Taký býva neraz začiatok cesty. Tento odmietavý krok sa v mnohých obmenách opakuje tak často aj dnes.

Spôsob, ktorým tu Natanael odpovedá, sa nazýva predsudok. Svoj súd, svoj záver o Ježišovi má hotový predtým, než by sa bol stretol s Ježišom, prv, ako by si bol dal tú námahu poznať Ho. Takýchto predsudkov je dnes mnoho. Niekto číta nejaký nepriaznivý, zámerne skresľujúci článok o Ježišovi, neprečíta si nič viac a automaticky to prijíma ako nezvratné hodnotenie Ježiša. Podobne je to s niektorými filmami o Ježišovi, ktoré – neraz kvôli senzačnosti – hrubo deformujú to, čo hovoria evanjeliá. Mnohí z tých, ktorí čítajú také články a vidia také filmy, si osvojujú predložené stanoviská a pripadajú si pritom neviem akí múdri a kritickí. Mnohé z takýchto predsudkov sa veľmi podobajú tomu Natanaelovmu. Predsudky sú nedôstojné kriticky mysliaceho človeka, a sú svedectvom duchovnej chudoby. No treba rátať s tým, že predsudky existujú, že existuje mnoho predsudkov vo vzťahu k Ježišovi Kristovi.

Filipova reakcia na Natanaelovu skeptickú otázku je skvelá. Nepúšťa sa s ním do teoretických diskusií, lebo vie, že nimi by sa nedošlo k presvedčivému poznaniu. Pozýva ho jednoducho, aby sa stretol s Ježišom, aby bezprostredne zažil jeho osobnosť, a aby si až potom urobil úsudok. Hovorí mu: Poď a pozri, Poď a sám sa presvedč.

Natanael sa stretáva s Ježišom, poznáva ho osobne. S prekvapením odhaľuje, že Ježiš vie o ňom, že ho poznal už pred týmto stretnutím. Po tomto stretnutí je pôvodný predsudok úplne zabudnutý a Natanael s veľkým dojatím hovorí Ježišovi vrcholné vyznanie: „Rabbi, Ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!“ To je nielen vrcholné vyznanie, ale v tejto chvíli môže povedať: Heuréka, našiel som, našiel som svojho osobného Mesiáša.

Filipova metóda, že pozval Natanaela, aby sa priamo stretol s Ježišom, je univerzálna, má plnú platnosť aj dnes. Sprostredkovať priame stretnutie s Ježišom prostredníctvom evanjelií – o to by sa mali usilovať všetci, ktorým záleží na tom, aby svoje veľké Heuréka, našiel som – zažili ľudia, na ktorých im záleží.

Ako je to s nami? Zažili sme už svoju hviezdnu hodinu, keď sme mohli povedať Heuréka, našiel som svojho Mesiáša? Alebo táto veľká hodina je ešte len pred nami? Ak sme ju zažili, ostávame stále na tej istej vysokej úrovni? Alebo sme opustili svoju prvú lásku? Duchovný život nie je vždy priamočiary, má svoje vrcholné body, ale aj body poklesu. Pre každého z nás je dnešný príbeh o Filipovi a Natanaelovi veľkým pozvaním.

Sme vďační Mesiášovi, že sa nám dáva nájsť. Náš praktický život má byť dôkazom, že z našej strany nejde o sebaklam, ale o veľkú, trvalo tvorivú pravdu. Prosíme Ježiša, aby nám k takému novému tvorivému životu dával silu.