Úcta k telu

Opitý človek leží pri lavičke na zemi. Telo má zničené. Duch je bezmocný voči jeho slabosti. Hlad po alkohole, hlad tela ho zruinoval. 
Na nádraží stojí o plot opretá žena. Ešte mladá a už zničená. Čaká na klienta, predala svoje telo. Pred niekoľkými rokmi bolo mnoho ochotných. Dnes je objektom výsmechu, vulgárnych vtipov. Zničilo ju vlastné telo. Nemala ho v úcte. Dnes si ju už nikto neváži.

Telo je často nástrojom v rukách zla. Radi si ním posluhujú hlavné chyby, ale vždy, keď sa im to podarí, pokorujú telo a cez telo človeka. Tak, ako vo výbuchoch hnevu, v závisti, v lenivosti, v nemiernosti, v nečistote.

Dobro tiež používa telo. Ono je nevyhnutným nástrojom pre všetky čnosti. Rozhodnutie vykonané vôľou premieňa na čin ruka, noha, ústa, teda telo. Tohto dobra je na zemi veľmi veľa.

Keby sa človeku podarilo prejsť životom tak, žeby telo vždy využil na konanie dobra, smrť by bola momentom vstupu do neba s telom. Tak to bolo v živote Matky Božej. Pretože vždy ideálne konala dobro, pričom si vážila telo ako Boží dar, nemusela prežívať pokorenie jeho rozpadu. Prešla do večnosti hrdá na dobro, ktoré v tele vykonala na zemi.

Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie nás vyzýva, aby sme zúčtovali z toho, akým spôsobom využívame naše telo a do akej miery ho máme v úcte. Kto má na mysli perspektívu večného života, nemôže stratiť ani jednu hodinu tak, žeby určil svojim rukám, nohám, očiam, ušiam, ústam na konanie zla. Nemôže škodiť sám sebe.

Kto vie s úctou pozerať na svoje telo, dokáže mať v úcte aj telo druhého človeka. Ak vystrie k nemu ruku, urobí to za tým účelom, aby sa navzájom obohacovali a nie preto, aby sa ničili.

Nech účasť na Najsvätejšej Obete bude pre nás vzdávaním vďaky za telo a za dobro, ktoré je dielom nášho tela.