Novoročný príhovor - kázeň

Helena Kellerová sa narodila úplne slepá a hluchá. Napriek tomu, že nevidí a nepočuje, dostalo sa jej veľkého vzdelania. So svetom sa dorozumieva dotykmi rúk.

Jedného dňa jej položili otázku, čo by si najviac priala, keby bolo možné vyhovieť jej akémukoľvek želaniu. Každý očakával, že si vyberie zrak alebo sluch. Avšak Helena svojím želaním prekvapila všetkých, keď napísala: „Ja by som si priala, aby na svete bol taký pokoj, žeby každý človek mohol žiť ako slobodné a šťastné Božie dieťa.“

Všetci túžime po šťastí a žičíme ho aj jeden druhému, a to najmä na začiatku nového roku. K tomu, aby sme boli skutočne šťastní, potrebujeme pokoj. Aj Cirkev je si toho vedomá, keď svojim veriacim ústami kňaza pri bohoslužbách prevoláva: „Pokoj všetkým!“

Teraz, keď stojíme na prahu nového občianskeho roku, ani ja vám neviem nič lepšieho priať ako práve pokoj. Prajem vám, aby ste vlastnili pokoj vo svojich srdciach, vo svojich rodinách, so svojimi blížnymi a pokoj medzi vami a Pánom Bohom. Najpodstatnejší je pokoj v srdci. Žiaľ, medzi nami je mnoho ľudí, ktorí sú stále nespokojní a svoj nepokoj šíria vo svojom prostredí, čím otravujú život nielen sebe, ale aj svojej rodine, svojim spolupracovníkom a celému svojmu okoliu.

Jedni sú nespokojní, lebo by chceli byť tým, čím nie sú, teda o pokoj ich okráda pýcha. Vo svojej veľkej pýche by chceli byť veľkými, uznávanými a oslavovanými, ale nedarí sa im to. Zabúdajú, že pokoj srdca je privilégiom pokorných ľudí.

Iní sú zase nespokojní pre svoje lakomstvo. Nie sú spokojní s tým, čo majú, chceli by mať stále viac. Takí nevedia ani spať, len vždy rozmýšľajú, ako zväčšiť svoje bohatstvo. Lakomý človek nebude mať nikdy dosť. Lakomstvo je ako morská voda, čím ju viac piješ, tým si smädnejší. Je to vášeň, ktorá do srdca prináša mnoho nepokoja. Ešte horšou vášňou je závisť, ktorá sa rodí z lakomstva, a tá priamo rozožiera šťastie človeka a naplňuje jeho srdce nepokojom. Pýcha, lakomstvo a závisť patria medzi hlavné hriechy a zaiste nie preto, že by boli najťažšími hriechmi, ale preto, že ony sú príčinou mnohých iných hriechov – a každý hriech, každá neskrotená vášeň prináša do srdca človeka nepokoj.

Zaiste všetci túžime po pokoji. Je veľmi dôležité, aby sme ho mali najprv vo svojich srdciach. Len keď sami vlastníme pokoj, môžeme ho rozširovať okolo seba. Žiaľ, dnes je veľmi málo pokoja vo svete i v prostredí, v ktorom žijeme. Naše časy sú poznačené veľkým nepokojom. Musíme si však priznať, že i v mnohých našich rodinách niet pokoja. Naopak, vládne v nich nervozita, nedorozumenie, ba mnohé rodiny prežívajú priam krízu. Šéflekár francúzskej psychiatrie profesor Yves Pélicier hovorí, že dnešný človek odmieta všetko staré, všetky tie hodnoty, ktoré držali rodinu v poriadku a pri pokoji. Odmieta morálku i autoritu a chce konať podľa vlastných chúťok, chce byť sám pre seba autoritou.

V čom spočíva náprava? Prvým predpokladom je, aby každý v rodine zaujal postoj, ktorý mu patrí. Otec, ak chce byť skutočne dobrým otcom, musí si svoj vzor nájsť vo svätom Jozefovi, o ktorom evanjelium hovorí, že bol mužom spravodlivým. Spravodlivý dá každému to, čo mu patrí. On dá Pánu Bohu to, čo patrí Bohu, a človekovi, čo patrí človekovi. Otec si musí uvedomiť, že nie je pánom v rodine ani diktátorom, ale je sluhom svojej rodiny, ktorý má slúžiť a milovať tých, ktorých mu Božia prozreteľnosť zverila. Iba taký otec si zaistí potrebnú autoritu, lásku a vďačnosť, ktorú potrebuje ako hlava svojej rodiny.

Každá kresťanská matka by mala mať svoj vzor v tej najlepšej Matke, akú svet poznal, v Panne Márii, ktorá svojou obetavou láskou ohrievala Svätú rodinu. Táto láska matky sa nedá ničím a nikým nahradiť. Matka nikdy nesmie podľahnúť nervozite, ale vždy sa musí ovládať, lebo to trocha neba, ktorým má byť rodina, vytvára matka. Ona je srdcom rodiny a úlohou srdca nie je kričať, rozkazovať, ale milovať. Matka vytvára v rodine tú oázu pokoja, blaha, kde sa človek cíti dobre, vie, že je tu prijímaný taký, aký je, že je tu milovaný, a preto sa veľmi rád vracia do rodiny k svojej matke. Tu si vie skutočne odpočinúť a nabrať síl do ďalšieho života. Ak matka sklame, robí svoju rodinu nešťastnou. Preto každá kresťanská matka sa musí modliť a prosiť, aby vedela byť dobrou matkou podľa vzoru, ktorým je pre ňu Panna Mária. Lebo milovať znamená dávať – dávať všetko i seba samého. Milovať nie je ľahké, preto matka , ktorá sa nemodlí a neprosí, to nedokáže.

Deti sa musia snažiť napodobňovať Pána Ježiša. On nás prišiel nielen vykúpiť, ale aj učiť – a učí nás najmä svojím životom. On žil celý ľudský život, aj detský, aby nám ukázal, ako sa má správať dieťa k svojim rodičom, ako ich má milovať, poslúchať, ako im má byť vďačné a ako im má robiť radosť. On bol nielen pravým človekom, ale aj pravým Bohom, a predsa evanjelista o ňom napísal: „Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný“ (Lk 2,51). Ten chlapec, ktorý vie byť dobrým dieťaťom, raz bude aj dobrým otcom. To isté platí aj pre dievčatá. Ktoré vie byť dobrou dcérou, raz sa stane aj dobrou matkou.

Najšťastnejšou rodinou na svete bola Svätá rodina. Ak vám záleží na šťastí vašej rodiny, nezabudnite, že musíte mať vzor vo Svätej rodine. Pre šťastie človeka je dôležité, aby mal pokoj vo svojom srdci, vo svojej rodine, ale tiež pokoj musí vládnuť medzi ním a tými, s ktorými žije, pracuje a stretáva sa. Rozsievame okolo seba to, čo máme vo svojom srdci. Ak v srdci máme pokoj, pokoj aj rozsievame. Ale sú ľudia, ktorí nepokoj svojho srdca rozsievajú v medziľudských vzťahoch a v tom im pomáha ich jazyk. Jazyk môže zničiť mnoho šťastia, lebo dokáže zasiať do mnohých sŕdc nepokoj.

Je potrebné si uvedomiť, že základom každého pokoja je pokoj s Pánom Bohom. Ak tento základný pokoj chýba, potom niet pokoja ani v srdci človeka, ani v jeho rodine a taký človek nemôže rozsievať pokoj ani vo svojom prostredí. Pán Boh svoj pokoj ponúka každému, ale nie každý má oň záujem. Ak niekto šliape po Božích prikázaniach, potom niet v ňom pokoja. Niet pokoja v srdci hriešnika – to platilo, platí i teraz a vždy bude platiť. On so svojím pokojom môže do nášho srdca vstúpiť iba vtedy, keď mu sami doň otvoríme dvere.

Na začiatku nového roku si uvedomme, že Pán Ježiš klope na dvere každého srdca, teda i nášho. On chce prísť i do našich sŕdc so svojím pokojom, aby urobil šťastnými nás, naše rodiny, ako aj prostredie, v ktorom žijeme. Otvoríme dvere našich sŕdc Pánu Ježišovi? Prajem vám, aby ste mali tú silu i milosť, dokorán mu otvoriť dvere svojich sŕdc.

páter Martin, MSC