Ako môže Boh používať skazených vodcov?

Mnohí ľudia sa pýtajú: „Prečo Boh dáva svojich služobníkov pod autoritu vodcov, ktorí robia veľmi vážne chyby a dokonca niektorí z nich sú zlí a skazení?“

Pozrime sa na Samuelovo detstvo (pozri 1 Sam 2-5) Bol to Boh, a nie diabol, ktorý postavil tohto mladého muža do služby pod autoritu skorumpovaného kňaza menom Héli a jeho dvoch skazených synov Chofniho a Pinchasa, ktorí boli takisto kňazmi. Boli to veľmi zlí ľudia. Vydieraním a násilím brali z obetí, ktoré prinášal ľud a spávali so ženami, ktoré slúžili pri dverách stánku zhromaždenia.

Vieš si predstaviť, že by si slúžil v komunite pod niekým, kto žije takýmto životom? Tvojím duchovným nariadeným by bol niekto tak necitlivý na hlas Svätého Ducha, že by nerozoznal modliacu sa ženu od opitej! Kňaz Héli toleroval, že jeho synovia, ktorých menoval za lídrov, smilnia so ženami  priamo v budove cirkvi.

Dnes by sa väčšina kresťanov pohoršila. Odišli by do inej denominácie a každému by rozprávali o tom, aký zlý život vedie kňaz a predstavení cirkvi, ktorú opustili. Veľmi sa mi páči zmienka o tom, čo uprostred všetkej tej nečistoty robil mladý Samuel: „Chlapec Samuel posluhoval pred Pánom pod dozorom Héliho“ (1 Sam 3, 1)

Skazenosť však mala dôsledky: „Božie slovo bolo v tých dňoch vzácne a videnie nebolo časté“.  (1 Sam 3, 1) Zdá sa, že Boh bol v tom čase vzdialený celej židovskej komunite. Božia lampa v chráme Pánovom vyhasínala. A čo urobil mladý Samuel? Hľadal si iné miesto na uctievanie? Išiel za staršími zhromaždenia a odhalil pred nimi hriechy Héliho a jeho synov? Zostavil komisiu, ktorá by odvolala Hélio a jeho synov z funkcie kňazov? Nie, Samuel slúžil Pánovi!

Boh postavil Samuela na toto miesto a on nebol zodpovedný za správanie Hélio a jeho synov. Bol pod vedením nie preto, aby ich súdil, ale aby im slúžil. Vedel, že Héli je Božím služobníkom, nie jeho služobníkom. Vedel, že Boh je schopný jednať sám za seba.

Deti nenaprávajú otcov. Je však povinnosťou otcov vychovávať a napomínať deti. Našou úlohou je starať sa o tých, ktorých máme z Božieho poverenia viesť. Toto je pole našej zodpovednosti. Ľudí na našej úrovni máme povzbudzovať  a napomínať ako bratov.

Samuel slúžil pomazanému Božiemu služobníkovi najlepšie ako vedel, a nepociťoval tlak súdiť či napomínať. Zo Samuelových úst vyšlo slovo napomenutia len jediný raz, a to keď sa Héli pýtal, aké proroctvo dostal predchádzajúcej noci od Pána. Ani vtedy to však nebolo napomenutie od Samuela, ale od Boha. Keby viac ľudí porozumelo tejto pravde, naša cirkev by vyzerala inak.