ICLic. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD

Bol raz jeden dedko a ten mal oslíka, ktorý z nepozornosti padol do strarej vyschnutej studne. Oslík celé hodiny zúfalo plakal. Dedko sa snažil niečo vymyslieť, aby ho odtiaľ dostal. Nakoniec, keď nárek ustal, si povedal, že   chudák oslík už aj tak asi nežije a studňu chcel aj tak dávno zakopať. Rozhodol sa preto, že nebude ďalej rozmýšľať nad nejakým riešením ako ho dostať von. Zavolal na pomoc susedov, každý sa chopil lopaty a začali hádzať do studne hlinu.   Oslík si všimol, čo sa deje a začal opäť hrozne nariekať. Na prekvapenie všetkých však po niekoľkých lopatách hliny a kameňov zostal ticho. Dedko nakukol do studne a videl, ako oslík otriasa zo seba hlinu a všetkými silami bojuje a snaží sa udupať to, čo naňho hádžu. Tak sa dostával vždy vyššie a vyššie až napokon zo studne vyšiel, síce doráňaný od kameňov, ale živý. Aj v živote bývame niekedy na dne svojej vyschnutej studne. Ľudia na nás hádžu rôzne smeti, špinu a hlinu. Všetko na n...

Bože, Ty jediný si svätý, Ty jediný si prameň všetkého dobra; pomáhaj nám na príhovor svätého Vladimíra, aby sme svoj život usporiadali podľa Tvojej vôle, zjavovanej prostredníctvom Evanjelia, aby sme sa nepripravili o účasť na Tvojej sláve. Prosíme ťa, stoj pri svojich deťoch na Ukrajine, bráň a ochraňuj týchto našich milovaných bratov, vyprosuj im tak potrebné zmierenie a naplň ich srdcia pokojom a láskou. Prosíme o to skrze Tvojho Syna, Ježiša Krista, nášho Pána, lebo on s Tebou v jednote Svätého Ducha žije a kraľuje po všetky veky vekov. Amen. 

V ľudskom srdci žije veľká túžba po návrate: vrátiť sa domov. Každý z nás už prežil takýto návrat. Denne sa vraciame z práce, zo sveta do svojich rodín, ku svojim milým. Vo svojich spomienkach sa vraciame do dní svojej mladosti, do otcovského domu, do rodného kraja. Celý život človeka je jedným veľkým návratom. Putujeme životom, niečo nás ženie dopredu, a súčasne jeden hlas v nás stále volá: Musíš sa vrátiť domov! Žijeme v tejto nadeje, že sa vrátime a že sa vrátia naši milí. Kto však stratí túto nádej, kto si povedal, že preňho niet návratu, ten stratil svetlo, stratil zmysel svojho života; vysedáva ako žobrák – slepec pri ceste; zostáva mu len jeden návrat: „Navrátiť sa do zeme, z ktorej so bol vzatý.“ Slepý žobrák, je obrazom každého z nás. Katechizmus jasne hovorí: „Človek je žobrákom pred Bohom“ (KKC 2559). Keď sa však tento žobrák – slepec dozvedel, že Kristus prechádza okolo, svojím srdcom, Ho hneď spoznal, spoznal...

Ježiš smutne povedal: „Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky. Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva” (Lk 18,24-25). Ježiš nám týmto podobenstvom nepovedal, že boháči vôbec nemôžu byť spasení. Len nás upozorňuje na to, že bohatstvo je veľkým nebezpečenstvom pre spásu našej duše. Ježiš nikdy nepovedal, že človek by mal ostať absolútne chudobným, nič nevlastniť. Vždy však žiada slobodu od toho, čo máme. Si slobodný natoľko, aby si dal to, čo máš, núdznym? Nie bohatstvo samotné o sebe, ale pripútanosť srdca k majetku a kladenie na prvé miesto je zlé. Bohatý človek môže byť lepší a cnostnejší ako chudobný, ale to záleží, nakoľko je slobodný, pokiaľ ho bohatstvo opantalo. Na druhej strane, aj keď je niekto boháč vôbec nemusí byť šťastný, ak je pripútaný k svojmu majetku, stará sa len oň, stráca rodinné šťastie i pohodu, žije len pre majetok, kým chudobný sa raduje. Sú to práve chudobní, ktorí majú v...

Helena Kellerová sa narodila úplne slepá a hluchá. Napriek tomu, že nevidí a nepočuje, dostalo sa jej veľkého vzdelania. So svetom sa dorozumieva dotykmi rúk. Jedného dňa jej položili otázku, čo by si najviac priala, keby bolo možné vyhovieť jej akémukoľvek želaniu. Každý očakával, že si vyberie zrak alebo sluch. Avšak Helena svojím želaním prekvapila všetkých, keď napísala: „Ja by som si priala, aby na svete bol taký pokoj, žeby každý človek mohol žiť ako slobodné a šťastné Božie dieťa.“ Všetci túžime po šťastí a žičíme ho aj jeden druhému, a to najmä na začiatku nového roku. K tomu, aby sme boli skutočne šťastní, potrebujeme pokoj. Aj Cirkev je si toho vedomá, keď svojim veriacim ústami kňaza pri bohoslužbách prevoláva: „Pokoj všetkým!“ Teraz, keď stojíme na prahu nového občianskeho roku, ani ja vám neviem nič lepšieho priať ako práve pokoj. Prajem vám, aby ste vlastnili pokoj vo svojich srdciach, vo svojich rodinách, so svojimi blížnymi a pokoj medzi v...

DOBROZDANIE SVÄTÉHO OTCA PIA IX. Nasledujúce modlitby sú prevzaté z knihy, ktorá vyšla v roku 1740 v Toulouse vo Francúzsku. Napísal ju páter Adrien Parvillers zo Spoločnosti Ježišovej, apoštolský misionár vo Svätej zemi. Knihu aprobovali, schválili a odporučili cirkevné vrchnosti. Jeho Svätosť pápež Pius IX. tieto modlitby poznal, 31. mája 1862 schválil a ako zodpovedajúce pravde ich považoval za veľmi užitočné pre spásu duší. Jeho pápežské uznanie bolo potvrdené i samotným Bohom. Mnohým osobám, ktorú túto pobožnosť vykonali, sa ich prosby splnili. Okrem toho Boh ukázal aj viacerými nadprirodzenými znameniami, že táto pobožnosť, obsahujúca pätnásť modlitieb svätej Brigity, pochádza z neba.   VEĽKÉ PRISĽÚBENIE Svätá Brigita dlho prosila Pána, aby jej oznámil, koľko úderov obdržal v čase svojho bolestného utrpenia. Jedného dňa sa jej Spasiteľ zjavil a povedal: „Na moje telo s...

Počul som, ako raz ktosi povedal: ‚Tento úryvok evanjelia je ako telefónny zoznam!‘ Ale nie, je to celkom iná vec: tento príbeh evanjelia je skutočná história a má dôležité opodstatnenie. Je to pravdivá história. Po prvom hriechu v raji sa Boh rozhodol kráčať spolu s nami. Povolal Abraháma, „prvého menovaného v tomto zozname“ a „pozval ho putovať“. Abrahám „začal toto putovanie“. Potom Izák, Jakub, Júda. „A takto pokračuje toto putovanie dejinami“. „Boh kráča so svojím ľudom. Boh nás nechcel prísť zachrániť mimo dejín. Chcel písať spolu s nami historický príbeh.“ Príbeh, ktorý ide od hriechu k svätosti. V tomto zozname sú svätci, „ale sú v ňom aj hriešnici“: „Hriešnici najvyššieho stupňa, ktorí spáchali ťažké hriechy. A Boh s nimi vstúpil do príbehu dejín. Hriešnici, ktorí neodpovedali na všetko, čo s nimi Boh zamýšľal. Spomeňme si na Šalamúna, taký veľký, taký múdry, a skončil, chudák, tak, že ani nevedel, ako sa volá! Ale Boh bol s ním. A to je pekné, nie? Boh pí...