Vianoce 24.12. 2019

Bratia a sestry, dnes začíname sláviť najradostnejšie sviatky. Všetci – či mladí, či starí, deti, či rodičia, všetci sa na ne tešíme. Tešíme sa, že sme spolu, že môžeme obdarovať našich blízkych… Radujeme sa však aj z najkrajšieho daru, ktorým sme obdarovaní my všetci. Je to dar, ktorý k nám na svet prišiel od Boha.

Vypočuli sme si evanjelium, ktoré opisuje najkrajšiu udalosť v dejinách. Môžeme na ňu pozerať rôznymi  spôsobmi. Dalo by sa hovoriť o tom, že Ježiš sa pre nás narodil v špinavej maštali. Môžeme sa sústrediť na to, že do svojho vlastného prišiel a Jeho vlastní ho neprijali. Mohli by sme uvažovať nad udalosťami v čase jeho narodenia… No nie o tom chcem hovoriť. Dnešný večer by som sa chcel sústrediť na dve postavy, ktoré sa v tomto príbehu objavujú a nad rozdielom, ktorý v sebe reprezentujú. Jednou z nich je rímsky cisár Augustus a druhou je Ježiš.

Vieme, že Augustus bol rímsky cisár, vládca vtedajšieho sveta, za vlády ktorého sa narodil iný Vládca – Kristus. Augustus bol titul, ktorý bol tomuto mužovi udelený rímskym senátom v r. 27 pred Kristom. Takýmto titulom sa chcelo naznačiť, že tento človek je osobou, viac než ľudskou, alebo osobu, ktorá patrí do božskej sféry. Augustus sa takémuto božskému uctievaniu nebránil. Človek si o sebe totiž rád namýšľa, že je bohom.

Zmienka o Augustovi vo Vianočnom príbehu nie je náhodná. Jej účelom nie je len umiestniť narodenie Ježiša do určitého dejinného priestoru i keď, bezpochyby, chcel evanjelista Lukáš poukázať aj na to. Skutočným dôvodom, prečo sa cisár Augustus objavuje v azda najznámejšom biblickom príbehu, je nutnosť poukázať na rozdiely medzi oboma vládcami.

Evanjelista Lukáš presúva našu pozornosť z „božského“ Augusta na malého Ježiša. Postupne sa ukazuje, že práve toto narodené dieťatko – Ježiš – je skutočný Spasiteľ – Záchranca. On je ten, kto si zasluhuje našu oslavu.

Koho dnes velebíme my? Koho pokladáme za nášho Vládcu a Pána? Boha? Alebo je ním Augustus? Teda niekto mocný a vplyvný z tohto sveta, od ktorého očakávame, že vyrieši naše problémy? Že nájde riešenie na úpadok morálky, na krízu, na rozklad tradičných hodnôt, na znižovanie významu a systematické ničenie tradičnej rodiny? Po páde socializmu v ´89 mnohí videli svojho spasiteľa a boha v „západe“. V kultúre západu, peniazoch západu, v demokracii západu. Neskôr sa bohom pre niektorých stala Európska únia, od ktorej mnohí čakali vyriešenie snáď všetkého. Realita ukazuje, že nie všetci sú šťastní. Nie všetci majú dôvod na radosť. Nie všetci môžu povedať, že žijú život, ktorí si vysnívali a predstavovali. Nie všetci prežívajú pokoj v živote, či v živote svojich rodín, susedských vzťahoch, na pracoviskách a podobne. Medzi ľuďmi je – naopak – akosi priveľa nespokojnosti, závisti, hnevu, stresu, nespokojnosti, znechutenia a nenávisti. Tým nechcem povedať, že všetko je zlé. To určite nie! No zdá sa, že ľuďom rýchlo došlo, že ani západ, ani únia so svojou kultúrou a demokraciou, ani so svojimi peniazmi naše ľudské a osobné problémy nevyrieši. A tak sa môžeme pýtať: Kde sa podel ten náš „Augustus“ so svojimi riešeniami? Za koho teda budeme pokladať svojho Pána? Bude ním aj naďalej moc sveta? Bude ním naďalej “Augustus”?

Práve Ježišovo narodenie je dôvod pre pravú oslavu Vianoc. Jedine On má moc nám dať pravý pokoj, po ktorom túžime. Ježiš nás však k ničomu nenúti. Dáva nám na výber. Slobodne sa môžeme rozhodnúť.

V jednej piesni sa spieva: „Dieťa moje, som tak šťastná, že som ťa našla, hoci moja náruč ti bola stále nablízku. Milé vtáča, ty si ma nevidelo. Ja teba áno. Som tu, aby som ťa poláskala, potešila a pomohla ti, keď si osamelé.“ Myslím, že Vianoce sú sviatky dotyku. Dotýkajú sa nás láskou. A môžem povedať, že posolstvo lásky v čase Vianočných sviatkov v nás prebúdza ochotu s láskou sa priblížiť a dotknúť aj toho, ku komu sme si už sami nevedeli nájsť cestu.

To určite neznamená, že keď uveríš v Ježiša, tak všetko zlé sa v tvojom živote bez námahy vyrieši. To zrejme nie. Isté veci si musíme riešiť v živote sami. No zmení sa jedno! Vždy môžeš prosiť o pomoc i o silu Toho, pre ktorého nič nie je nemožné.

Bratia a sestry, Augustus? Alebo Ježiš? Pred takéto jednoznačné rozhodnutie sme postavení nielen pri Ježišovom narodení, ale tiež aj na konci Ježišovho pozemského života, keď si ľud pred Pilátom má zvoliť medzi Barabášom a Ježišom. Koho si dnes vyberieme my? Je to len na nás!