Lk 18, 18-27

Katolícka Cirkev a majetok, peniaze, bohatstvo… Áno, na túto tému počúvame mnohokrát veľa negatívnych reakcii. Je to téma, ktorá vyvoláva mnoho otáznikov. My ľudia dosť často máme v podvedomí zakódované, že kresťan by nemal byť bohatý. Nemal by to byť „zazobanec“, ktorý nevie kde má „strop“. Nemal by sa voziť na drahom aute a ani by nemal bývať v honosnom dome. Veď ani Kristus sa nevozil, ale chodil pešo a podobne…

Sami si dobre uvedomujeme, že majetok či bohatstvo narobili v cirkvi mnoho zlého. Hlavne v stredoveku, kedy bohatstvo viedlo k úpadku celej cirkvi. Tento úpadok je dodnes tŕňom v oku pre mnohých nekresťanov, ale aj mnohým veriacim. Tak či tak, má si kresťan dovoliť drahšiu dovolenku, lepšie auto, atď.?

Správne odpovedať na túto otázku je trocha komplikovanejšie ako sa na prvý pohľad zdá. Aký postoj k peniazom, majetku, jednoducho k hmotným dobrám máme zaujať? Musíme si priznať, že nebezpečenstvo “prepadnutiu” bohatstvu tu naozaj existuje. Aj v tejto oblasti máme pokušenie. Musíme si uvedomiť, že problém nastáva vtedy, keď pre hmotné dobrá už v srdci človeka neostane miesta pre Boha, či ľudí, ktorí potrebujú našu pomoc.

Iste všetci dobre poznáme tú známu vetu, že „peniaze vládnu svetom“. Pravda je však taká, že peniaze nevládnu iba vo svete, ale môžu natrvalo ovládnuť aj celé naše myslenie. Zrejme takto tomu bolo aj pri bohatom mladíkovi z dnešného evanjelia. Evanjelista Lukáš neuvádza to, ako mladík prišiel k bohatstvu. Jediné, čo vieme o tomto človeku, je to, že dodržiaval prikázania a jeho myseľ znepokojovala otázka: „čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ Ježíš mu po konverzácii o prikázaniach hovorí: „Ešte ti jedno chýba. Predaj všetko, čo máš rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma“ (Lk 18, 22) Nakoniec tento popredný muž, ako ho nazýva evanjelista, zosmutnel, lebo bol veľmi bohatý. Nedokázal opustiť svoj majetok. Inak povedane nedokázal dať Boha na prvé miesto vo svojom živote.

V srdci popredného muža sa odhaľuje problém lásky k bohatstvu. Láska k bohatstvu v ňom víťazí nad láskou k Bohu. Mládenec, ako nám hovorí evanjelium, žije zbožným životom. Ale to nestačí. To najpodstatnejšie mu totiž chýba – láska k Bohu. V tejto oblasti zlyháva na celej čiare a nechce ani nič meniť. A problém v jeho živote ostáva nevyriešený a nie len v jeho živote, ale aj v našom…

Teraz to určite neznamená, že hneď po liturgii máme utekať do banky a rozdať svoje úspory. To by bolo veľmi nezodpovedné. No v každom prípade by sme si mali položiť otázky: Aký je môj postoj k hmotným dobrám? A ako to vyzerá s mojou láskou k Pánovi? Čo milujeme viac než Boha?

Drahí, veriaci byť bohatým nie je zlé. Staroveký človek bohatstvo vnímal ako prejav Božieho požehnania. Ale každý človek má mať svoj postoj ku všetkému hmotnému pod kontrolou. Presne ako oheň. Je to dobrý sluha, ale zlý pán.  A tak je to aj s peniazmi. Keď nám ich Boh doprial dbajme, aby neslúžili iba nám, ale aby sme nimi dokázali aj pomôcť. Keď nám čokoľvek Boh dopraje, nikdy nie preto, aby sa to pre nás stalo “milovaným bôžikom“.

Drahí bratia a sestry, Katolícka cirkev, majetok, peniaze a bohatstvo… Týmito slovami som začal dnešný príhovor. Do hrobu si so sebou nikto nič nezoberie… Ale stále môžeme urobiť mnoho dobra pre svoje okolie, pre svoju rodinu. Tak to vnímal aj jeden človek, ktorý napísal: Keby mal zajtra prísť koniec sveta a ja by som dnes mohol zasadiť na záhrade jabloň, tak by som ju zasadil. Bratia a sestry, to znamená: v každej chvíli svojho života môžeme urobiť veľa dobra, a to aj prostredníctvom toho, čo nás Boh požehnal. Tým neschudobnieme! Práve naopak! Boh nás bohato odmení! A keby aj nie tu v tejto časnosti, tak raz určite vo večnosti!