MODLITBY V MARIÁNSKYCH SVÄTYNIACH

Či Mária, keď sa raduje zo šťastia večného videnia Boha, prestala sa zaujímať o svet a ľudí? Teológia, a ešte viac zjavenia Márie, zvlášť v Lourdes a vo Fatime, hovoria, že vôbec nie sme jej ľahostajní, že nie je iba našou dobrodinkou spred dvetisíc rokov. Keďže je Matkou Ježiša Krista i Cirkvi, je Matkou každého z nás. A či matke môže byť ľahostajné ktorékoľvek dieťa, dokonca nevydarené? Matke, ktorá spolu trpela pod krížom so svojim Synom za náš všetkých?

Mária, keď prebývala na zemi, bola obmedzená na kontakty iba s malou skupinou kresťanov, ktorých potreby poznala a za ktoré sa modlila. V nebi už nepozná toto obmedzenie. V Bohu, skrze Boha a vďaka Bohu poznáva duchovným spôsobom potreby všetkých členov Cirkvi a stará sa o nich.

Naše prosby o orodovanie často prednášame Márii v „Zdravasoch“ našej rannej i večernej modlitby, ako i v ruženci a iných modlitbách tak súkromných ako i verejných. Kresťania ich najradšej prednášajú vo svätyniach, ktoré sú zasvätené jej úcte. Zázračné obrazy, ikony a sochy, pred ktorými sa modlili mnohé pokolenia, uľahčujú modlitbu, zväčšujú dôveru v jej účinnosť. Tu je príklad prosieb k Božej Matke, ktoré zapísali pútnici do La Sallette:

„Božia Matka z La Sallette, daj mi prácu, aby som mohol spokojne žiť. Ďakujem“.

Ktosi druhý dopísal k tejto prosbe slová: „Obetujem ti dnes moju samotu, moju chorobu, aby si dala prácu tomu, ktorý sa o ňu modlil. Vypočuj ho“.

Ktosi tretí ešte dodal: „Požehnaj tú osobu, Božia Matka“. Sú to pekné príklady modlitieb prednášaných v kresťanskom duchu lásky k blížnemu. Ak prosiaci o prácu stretne kresťanov podobných tým, ktorí pripisovali svoje k jeho prosbe, určite ju nájde. Hoci používaný zvrat „daj mi“, to vieme, že vždy má význam: „Vypros mi u Tvojho Syna“.

Vypočuté prosby tohto druhu nazývame milosťou. Milosti dostávajú často tí, ktorí sa modlia. Naproti tomu oveľa zriedkavejším javom sú zázraky, zvlášť tie potvrdené lekárskou komisiou. Boh zriedka odpovedá zázračným spôsobom na naše prosby prednášané prostredníctvom Márie. Nechce totiž odstraňovať zákony prírody a nahrádzať zázrakom prácu lekára i našej vzájomnej bratskej pomoci.

V Lourdes stretávame málo zázračných uzdravení, naproti tomu množstvo milostí, t.j. vypočutých prosieb v podobe zmierenia sa s chorobou, zavrhnutie zúfalstva i obetovania utrpenia za blížnych.

V polovici XX. storočia sedemnásťročný belgický skaut Kamil Beerland ochorel na ťažkú chorobu, ktorá ho prikula na invalidný vozík. Vydal sa do Lourdes. Napriek vrúcnym modlitbám nebol uzdravený. Domov sa však vrátil spokojný, zmierený s chorobou. Modlil sa: „Pane, daj, aby som bol dobrým chorým. Dobrým, t.j. trpezlivým, aby som neotravoval okolie, a podľa miery mojich možností, aby som im dokonca slúžil svojou pomocou“.

Našiel spôsob, aby bol užitočný. Viedol korešpondenciu s inými chorými. Desiatkami, ba stovkami listov usiloval sa im dodať odvahy, potešiť ich na chvíľu, dať im na vedomie, že ktosi dobrosrdečne na nich myslí, modlí sa za nich a má s nimi súcit. Zaoberanie sa starosťami i utrpeniami iných pomáha vo veľkej miere zabudnúť na svoje. Náš skaut po istom čase mohol napísať, že pohľad na kríž visiaci na stene jeho izby a starosť o iných dali mu cieľ života, ba dokonca chvíle šťastia.

Božia Matka z Lourdes, Fatimy, Čenstochovej, Guadalupe, je tá istá, ktorá je v nebi a túži nám všetkým pomáhať. Skoro vždy chce udeľovať túto pomoc našimi rukami, ústami, srdcami. Preto, keď ju prosíme o nejakú milosť, potichu nám hovorí: „Uváž, čo by si ty mohol urobiť v tejto situácii, možno nájdeš vo svojom prostredí kohosi viac kompetentného…“. Kiežby medzi nami bolo mnoho citlivých na jej návrhy.