Lk 5, 1-11

Bratia a sestry,

z evanjelia sa dozvedáme, že Peter si uvedomoval svoju hriešnosť. Dobre vedel, kto sedí v jeho loďke, ale nemohol pochopiť, prečo vlastne Kristus napĺňa rybami práve jeho siete. Určite neočakával príchod Krista uprostred pracovného nasadenia. Peter akoby nevedel pochopiť, že stretnutie s Bohom sa uskutočňuje v obyčajnej realite života a tak dokonca prosí Ježiša: Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek… Ježiš však neodišiel a Peter – taký aký bol, hriešny, s chybami a slabosťami – sa Ho rozhodol nasledovať. A vytrval.

Myslím si, že každý človek v živote žije v napätí, ktoré jestvuje medzi tým, čo „je“, a tým, ako to „má byť“. Inak povedané: ideál je jedno a realita je druhé. Treba si zapamätať, že na našej životnej ceste jestvujú dve nebezpečenstvá. Jedno spočíva v tom, že sa zastavíme výlučne na tom, čo „je“, a úplne prestaneme myslieť na to, „ako to má byť“. Druhým nebezpečenstvom je naopak – zavrhnutie toho, čo „je“, a žiť výlučne v predstave vysnívanej dokonalosti sveta „aký by mal byť“. Tento druhý omyl hrozí mnohým nábožným ľuďom, ktorí vidia iba vznešené ideály, a neberú do úvahy reálne podmienky, s ktorými človek musí zápasiť na zemi.

Nezabúdajme, že Boh je prítomný v realite života, v takom svete, aký práve jestvuje, a nie vo vysnívaných ideáloch, ktoré sa reálne nežijú.

Realita života prijatá v duchu Evanjelia odstraňuje mnoho dôvodov na nervozitu. Naproti tomu ten, kto žije vo svete ideálov, kdekoľvek sa ocitne, vždy má námietky voči všetkému, lebo nič nie je dokonalé – nie je to také, aké má byť… má námietky voči všetkým lebo nie sú takí, akí podľa neho majú byť… Kňaz, rodičia, deti, lekár, poštár, predavačka, vládni predstavitelia… nie sú takí, akí majú byť. V takejto situácii srdce napĺňa vzbura a výčitky voči celému svetu, ba dokonca výčitky i voči Bohu.

Úplne inak vyzerá situácia človeka, ktorý reálne pristupuje k životu, akceptuje a prijíma všetko také, aké je. Vie, že treba prijať takých rodičov, lekárov, vládu, kňazov… akí sú a využiť toto všetko na obohatenie vlastného srdca a na obohatenie tých, ktorí žijú okolo nás. Dokonalých ľudí, inštitúcií či vecí niet na tejto zemi. Ale to neznamená, že by sme sa nemohli tešiť zo života napriek všetkým nedokonalostiam.

Možno poznáte Petra Káčera ktorý sa narodil s diagnózou detská mozgová obrna. Aj napriek fyzickému hendikepu pomáha tým, ktorí si sami pomôcť nedokážu a jeho odhodlanie vyráža dych aj zdravým ľuďom. Povzbudzuje, inšpiruje a presviedča, že všetko sa dá a že ľudskosť má miesto aj v dnešnej dobe. Vyštudoval vysokú školu, moderuje reláciu Cesta do života… V jeho hlave sa zrodil charitatívny projekt „Naprieč Slovenskom bez obmedzení“, ktorého názov zľudovel a dnes Petra poznáme ako „Káčera na bicykli“. Svojimi charitatívnymi jazdami na bicykli v ľuďoch vzbudzuje empatiu, úctu, schopnosť zastaviť sa, usmiať sa a podať pomocnú ruku. On prijal realitu svojho sveta a v ňom objavil veľké bohatstvo.

Nebuďme nervózni kvôli tomu, že ktosi nie je taký, aký má byť, alebo že čosi nie je také, aké má byť. Prijmime to, čo je, a hľadajme v tom Krista. Vtedy zmizne z nášho života mnoho dôvodov na nervozitu, na vzburu či kritiku. Viďme v tom, čo je, bohatstvo, ktoré sme vôbec neočakávali. Totiž Boh je v tom, čo je, a nie v tom, čo má byť. Naše stretnutie s Ním je možné jedine tu a teraz, dokonca ak nám bude potrebné dnes vyznať spolu s Petrom: … som hriešny človek…