Vianoce – 25.12. 2017

Pred viac ako 100 rokmi, Filip Books (Bruks) putoval do Betlehema počas sviatkov Božieho Narodenia. O niekoľko dní neskôr mal príležitosť pozerať na Betlehem z pahorku vzdialeného päť kilometrov na juh od tohto mestečka. V tom momente si uvedomil, že Kristus je prítomný nielen na tom mieste, kde sa narodil, ale vo všetkých spoločenstvách, v ktorých sa zhromažďujú Jeho vyznavači, ba dokonca v srdciach všetkých tých ľudí, ktorí ich pre Neho otvoria. Inšpirovaný touto univerzálnou myšlienkou skomponoval prekrásnu koledu, ktorej slová vo voľnom preklade znejú: „Ó, malé mestečko Betlehem, tvoje temné ulice osvecuje večné Svetlo…“.

Drahí bratia a sestry, v tento deň naše domy i rodiny sa stávajú malým Betlehemom. Niet miesta príliš malého, príliš temného a života tak zamotaného, kam by Kristus nemohol prísť. To je jedna z najvážnejších právd o Božom Narodení.

V noci Božieho Narodenia našli v Betleheme miesto v domoch i hostincoch všetci. Výhodne sa mohli ubytovať cudzinci, kupci i vojaci… dobrí i zlí… Nebolo miesta iba pre Krista, Božieho Syna.

Určite by sa pre Neho našlo miesto, keby sa zjavil taký, akého si Ho Židia priali: ako vládca a kráľ, vedúci mocnú armádu a oslobodzujúci vyvolený národ spod rímskeho jarma…

Nielen vtedy, ale i dnes niet miesta pre Ježiša v mnohých krajinách, domoch a v srdciach ľudí. Prečo je to tak? Je to tak preto, že Kristus, prišiel a vždy prichádza „svojim“, a nie ľudským spôsobom. Ľudia vždy snívali a očakávali takého Mesiáša, ktorý by splnil ich sny a chúťky, ktorý by robil zázraky na počkanie a nemožné do troch dní…aby zaručoval dočasné úspechy a šťastie. Neimponuje im Kristus, ktorý pripomína vernosť prikázaniam a hovorí o nutnosti obety a utrpenia v našom živote.

Preto aj Ježiš, prinášajúci lásku, stal sa pre mnohých ľudí dôvodom nenávisti. On totiž nespĺňa ich predstavy o Bohu. Jeho vízia šťastia a Božieho Kráľovstva sa nekryje s ich predstavami.

Zamyslime sa teda, či je pre Krista miesto v mojom srdci a v mojom živote? Či verím v Neho a milujem Ho celým srdcom? A či Ho môžem dnes s radosťou prijať v Najsvätejšej Sviatosti?

Úbohí sú takí ľudia, ktorí uzatvárajú pred Bohom svoje srdcia. Kresťanský mysliteľ Silesius píše: „Hoci by sa Kristus tisíc ráz narodil v Betleheme, a nenarodil sa v nás, sme na veky stratení“.

To, že dnes sme tu, je dôkazom toho, že my sme otvorili naše srdcia i domy Kristovi. Veríme v Neho, milujeme Ho a tak ako betlehemskí pastieri aj my sme prišli, aby sme sa Mu poklonili. Božie Dieťa pozerá dnes na nás s láskou. Neočakáva od nás bohaté dary. On chce iba svojou láskou premeniť naše srdcia. Chce, aby srdečnosť, dobrota, radosť i pokoj tohto dňa vždy kraľovali v našich srdciach. Ono prišlo na svet preto, aby nás naučilo, ako máme žiť. Ako máme premáhať zlo – dobrom; nenávisť – láskou; klamstvo – pravdou; ľahostajnosť – starostlivosťou a súcitom.

Radujme sa teda dnes z celého srdca a zvelebujme Boha, spievajúc spolu s anjelmi: „Sláva Bohu na výsostiach…“. Našu radosť i vďačnosť vyjadrime vo vrúcnej modlitbe, speve kolied, vo vedomej účasti na Svätej liturgii… Ten istý Kristus, ktorý sa narodil v Betleheme, narodí sa aj v tejto hodine počas Eucharistickej Obety. A keď Ho prijmeme v Najsvätejšej Sviatosti, narodí sa aj v našich srdciach. A vtedy sa v nich znovu uskutoční zázrak Božieho Narodenia.

Zakončime naše uvažovanie slovami koledy, ktorá bola napísaná v XVIII. storočí:

„Zdvihni ruku, Božie Dieťa, požehnaj vlasť milú. Dobrými radami, dobrom bytí, podporuj ju svojou silou. Náš dom i majetok celý a všetky dediny s mestami, a Slovo Telom sa stalo a prebývalo medzi nami“.