Všetkých svätých 2017

Bratia a sestry. 

Keď hovoríme o nasledovaní svätých, prichádza mi na myseľ anekdota G. Bernanosa z diela jeho esejí Les grands cimitiérs sous la lune. V nej hovorí o kresťanoch takto: „Podobáte sa žoldnierom, ktorí čakali na príkaz do útoku. Náhle plukovník dvíha šabľu, preskakuje zátarasy a začína sa prebíjať cez obranný oheň nepriateľa, pričom volá: Napred! Napred! Jeho ľudia ukrytí hlboko v zákopoch, zelektrizovaní takou mužnosťou a hrdinstvom tlieskajú a plačú od vzrušenia, nadšene kričia: Bravo, bravo, bravo... ale boja sa ísť za ním!“ Podobný je náš vzťah, hovorí Bernanos, aj k sv. Františkovi z Assisi a jeho propagande chudoby... A my by sme ešte mohli dodať: aj ku všetkým iným svätým. Obdivovať ich a nadchýnať sa nimi – áno, ale nasledovať ich... málo je tých, čo chcú o tom čo i len počuť.

Sú známe pokusy o odôvodnenie takéhoto postoja. Moderný človek - zvlášť mladý, tvrdí, že musí byť človekom autentickým, originálnym a musí byť sám sebou. Nasledovanie iných by ich vraj urobilo neautentickými, viedlo by k bezduchému napodobňovaniu až k závislosti od nejakého idolu. Pozrime sa však bližšie na život mladých. Či skutočne v správaní hlavne mladých ľudí niet napodobňovania? Koľko snahy vyvinú keď sa chcú pripodobniť zvelebovanému umelcovi, spevákovi či športovcovi? Nasledujú svoje „ikony“ dokonca v takých detailoch ako je oblečenie či účes a odrazu sa vôbec neobávajú konformizmu. Oblasť módy je kapitola sama o sebe...

Ťažkosť teda spočíva kdesi inde. Bezducho nasledovať kohosi vo  vonkajších nepodstatných prejavoch a drobnostiach je ľahké; ale nasledovanie v práci na charaktere, obetovaní sa pre iných – aké je to odrazu ťažké. Zdokonalenie sa, túžba po svätosti býva prirovnávaná k výstupu na horu, k prekonaniu príťažlivej sily. Ako to dá zabrať vie každý, kto bol na vysokohorskej turistike. Nasledovať „hviezdičky“ v ich spôsobe života a pletkách sa skôr podobá veľmi nepeknému pádu nadol - na cestu, ktorá sa zhoduje s našimi ľudskými túžbami.

Celý náš kresťanský život je túžbou pripodobniť sa Kristovi. Totiž – ako píše sv. Pavol – Boh predurčil ľudí na to, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna (Rim 8, 29).

Čím väčšia svätosť, tým väčšie pripodobnenie. Ľudia pri stretnutí s opravdivými svätými vidia túto podobnosť. Jeden z pútnikov do Arsu, ktorý poznal bližšie farára tejto farnosti, neskoršieho svätca, Jána Vianney, o ňom povedal: „Videl som Boha v človeku“. A sv. Františka z Assisi nazývali „druhým Kristom“.

Nasledovanie Krista sa nám môže zdať veľmi ťažké, vzor je pre nás príliš vznešený a príliš dokonalý pre naše slabé sily... Sv. Augustín - keď na to myslel - v kázni v deň Všetkých Svätých zvolal: „Čo mám ja podobné s Kristom? On, hoci v tele, bol predsa vteleným Slovom!“. Ten istý svätý nám inde ukazuje vzory možné na nasledovanie. Pre odstránenie všetkých výhovoriek, ktoré sa týkajú slabostí, hovorí: ...svätí mučeníci nám vychodili cestu… Peter bol taký istý ako ty, Pavol bol taký istý ako ty, apoštoli i proroci boli takými istými ľuďmi ako aj ty. Ak ti je teda príliš ťažké nasledovať Pána, nasleduj sluhov“. Skutočne, rôzni sú svätí a rôzni sú ľudia, teda rôzne budú aj nasledovania. Uvediem príklad nasledovania sv. Terézie od Dieťaťa Ježiša, istou študentkou Agátou. „Dôležitým elementom na mojej ceste života s Bohom, bolo stretnutie sa s Teréziou od Dieťaťa Ježiša, bosou karmelitánkou, cez jej Dejiny duše. Vďaka malej ceste Terézie som pochopila, že svätosť, ktorá je predsa našou povinnosťou, nie je iba pre niektoré mužné duše, ale je šancou pre každého človeka. Terézia mi ukázala, že cesta k svätosti nie je nutne cesta veľkých obetí, askézy a umŕtvovania, ale je to prichádzanie k Bohu s prázdnymi rukami dieťaťa, aby ich On naplnil Sebou. Svätosť to je tiež dôvera dieťaťa, ktoré vie, že v náručí Otca mu nič nehrozí a nakoniec svätosť je konanie úplne jednoduchých, dobrých skutkov z lásky k Bohu. Taká prostá „malá“ cesta svätosti, objavená sv. Teréziou, ma uchvátila a od tej doby sa usilujem ísť k Bohu po nej, plniac čo najlepšie všetky úlohy, ktoré prináša každodennosť“.

Bratia a sestry, z mnohých náuk a napomenutí, ktoré nám zanechali svätí, je najaktuálnejšie azda povzbudenie k horlivosti, stálemu úsiliu a ochote začínať každý deň nanovo prácu pre Boha, blížnych i na svojom charaktere. Skutočne nikto sa nestal počas jedného dňa svätým... ale byť trochu lepším – to sa môže a musí stať každý.