Lk 8, 41-56

Počas nedávneho stretnutia sv. otca Františka s rodinami sa stala jedna príhoda, kedy asi päťročný chlapec neobsedel na svojom mieste a vybral sa priamo k sv. otcovi. Poobzeral si jeho kríž, porozprával sa s ním, sadol si na jeho stolec. Niektoré média to pokladali za zábavné. Zaujal ma názor jednej reakcie na túto správu, ktorá bola označená nadpisom: „Keby ticho sedel, nikto by si ho nevšimol.“

Dnešné evanjelium, ktoré sme práve čítali, hovorí o dvoch ženách. O Jairovej dcére, ktorá zomierala ako dvanásťročná a druhej žene, ktorá bola dvanásť rokov chorá. Evanjelium nám neprezrádza meno ani jednej. Vieme iba to, že boli choré.

V prvom prípade prosil za svoju dcéru otec, druhá žena prišla za Ježišom sama. Neprosila, iba sa Ježiša dotkla. Verila, že dotykom ozdravie. Jej viera bola naozaj veľká.

Ak by Jairus a žena chorá na krvotok ticho ostali sedieť doma, nikto by si ich nebol všimol. Neudialo by sa žiadne uzdravenie.

Uzdravenie z dnešného evanjelia je vzorom toho, ako sa môže každý stretnúť s Ježišom. Ak budeme nečine sedieť a nariekať nad našou chorobou, problémom, či ťažkosťami, nedôjde k uzdraveniu. To čo máme urobiť je vstať, s vierou prísť a dotknúť sa Ježiša.

Všetko, čo od Boha dostávame, prijímame vierou. Boh neodpovedá na naše želania; On odpovedá na našu vieru! Tento Boží princíp - totiž že Boh odpovedá skôr na vieru než na prianie človeka, platí pre všetky oblasti života, či už je to schopnosť pristupovať ku sviatostiam, alebo získanie uzdravenia. Niekedy sa nám možno zdá, že Boh sa od nás vzdialil a nechce nás uzdraviť, alebo vypočuť naše prosby. Toto je iba náš pocit. Avšak viera nie je pocit, viera je predovšetkým osobné primknutie sa človeka k Bohu.

Boh z dnešného evanjelia miluje život a túži, aby sme žili v plnosti. Žena i predstavený synagógy prosili a verili v uzdravenie. Ich prosby a viera dovolili Ježišovi konať a obdariť ich darom uzdravenia. Uzdravenie Ježišom nie je vyhradené iba pre istý okruh ľudí. Ježiš nedáva svoje uzdravenie len určitým - vybraným ľuďom, ale uzdravuje každého, kto mu dôveruje, kto mu prejaví vieru. Ježišova moc je určená pre každého človeka, niet vyvolených, niet uprednostňovaných, sú len hriešni ľudia a láskavý Boh, ochotne dávajúci svoju milosť a pomoc každému, kto prosí, kto verí, že On to môže urobiť!

V konečnom dôsledku viera je spôsob života. Nie je to niečo, čo v nedeľu vyznávame a potom v týždni necháme bokom. Je to niečo, čo každý deň žijeme. Boh chce, aby sme svoju vieru vnímali ako niečo organické. Chce, aby sme ju vnímali ako niečo, čo má rásť podobne, ako rastieme my vo svojich skúsenostiach s jeho láskou. Ako povedal emeritný pápež Benedikt XVI.: „Viera rastie vtedy, keď sa prežíva ako skúsenosť prijímanej lásky.“

Uzdravenie žien v evanjeliu je viac ako len jednou epizódou: je vzorom toho, ako sa môže každý človek stretnúť s Ježišom.

Ježiš aj dnes kráča svetom vo svojej Cirkvi, učí, hlása, uzdravuje, odpúšťa hriechy. V tomto svete sme aj my, dnešní ľudia. Preto, keď nás čokoľvek trápi, mali by sme si s hlbokou vierou v srdci povedať: Ak sa dotknem čo len jeho rúcha, ozdraviem. Stretnutie s Kristom, dotyk jeho rúcha vleje novú, nadprirodzenú silu do nášho unaveného srdca. Ježišovo srdce je tým miestom, kde sa spája božské s ľudským, nebo so zemou, čas s večnosťou. V ňom nájde aj dnešný človek stred svojej osobnosti, zmysel svojho poslania.

Človek, ktorí po celodennej námahe nájde v sebe ešte toľko sily a odvahy, že sa večer v modlitbe dotkne Ježišovho rúcha a vloží celý svoj deň do jeho rúk, môže byť spokojný: Ježiš ho ochráni, uzdraví, dá mu sily do ďalšieho dňa.

Takto pristupovali k Ježišovi naši predkovia, a stali sa s nich veľkí a svätí ľudia. Aj pre dnešného človeka, ktorí sa čo len s iskierkou nádeje dotýka Ježišovho rúcha, má Ježiš to isté slovo: „Dcéra – Syn, tvoja viera ťa uzdravila. Chod v pokoji a buď uzdravený zo svojej choroby“.

Bratia a sestry, ak by chlapec z úvodného rozprávania počas pápežovej audiencii ticho sedel, nevšimol by si ho nikto. Neostaňme ticho sedieť, ale vstaňme a dotknime sa Krista. Amen.