Mt 22, 35-46

Bratia a sestry, čo je najdôležitejšie v živote?

To je zásadná otázka a dôležitá pre každého. Farizej z dnešného Evanjelia sa ho spýtal, aby ho pokúšal (Mt 22, 35). Avšak Pán Ježiš berie vážne túto zásadnú otázku a odpovedá na ňu vážne: Najdôležitejšia v živote je láska! Ale nie akákoľvek láska, ako sa to dnes pokúšajú nahovoriť mládeži, ale láska Boha a z nej vyrastajúca láska k blížnemu. Obidve prikázania sú zapísané v Starom Zákone. Pán Ježiš ich iba cituje a porovnáva spolu, čím poukazuje na ich vzájomné spojenie. Láska je jedna – taká, ktorá obsahuje Boha i blížneho. Nemožno milovať Boha, ak nemilujeme blížneho.

Toto spojenie oboch prikázaní je nesmierne dôležité. Najväčším ohrozením našej viery je odtrhnutie jej obsahu od života. Všetci jednohlasne s istotou usudzujeme, že najdôležitejšia je láska, ale v praxi to vyzerá rôzne. Niekedy sa hovorí o „nepraktizujúcich veriacich“. A skutočne, býva ich dosť veľa, ale v kresťanstve nie je najdôležitejšia formálna účasť na liturgii, ale praktizovanie prikázania lásky. A býva dosť veľa veriacich, ktorí sa každú nedeľu zúčastňujú na liturgii, ale v podstate nepraktizujúcich, lebo nie sú zaangažovaní v láske. Ak chýba láska v praxi života, tak to znamená, že prikázanie lásky vôbec nie je pre nás najdôležitejším prikázaním.

Nemôžeme skutočne milovať Boha, pokiaľ nemáme radi svojich bratov v živote. Láska je podstatou evanjelia a Ježiš Kristus je náš príklad. Jeho život bol odkazom lásky. Chorých uzdravoval; utláčaných pozdvihoval; hriešnikov zachraňoval.

Existuje veľa vlastností, ktoré sú prejavom lásky – napríklad láskavosť, trpezlivosť, nesebeckosť, porozumenie a odpustenie. Vo všetkých našich vzťahoch s ľuďmi nám tieto a iné podobné vlastnosti pomôžu prejaviť lásku, ktorú máme v srdciach.

Každý deň nášho života sú nám poskytované príležitosti, aby sme ľuďom okolo seba prejavovali lásku. Jeden známy človek povedal: „Musíme mať na pamäti, že ľudia, ktorých stretávame na parkoviskách, v úradoch, vo výťahoch a inde, sú tou časťou ľudstva, ktorú nám Boh dal na to, aby sme ich milovali a slúžili im. Rozprávanie o všeobecnom bratstve ľudstva nám príliš nepomôže, ak pritom zabudneme myslieť na tých, ktorí sú okolo nás.“

Najviac príležitostí, ako prejavovať lásku sa nachádza medzi stenami našich domovov. Láska má byť skutočným jadrom rodinného života, a napriek tomu to tak občas nie je. Môže sa v ňom vyskytovať až príliš veľa netrpezlivosti, príliš veľa dohadovania, príliš veľa potýčok a príliš veľa sĺz. Prečo sa tí, ktorých máme radi najviac, tak často stávajú terčom našich nepekných slov? Prečo niekedy hovoríme ako keby s dýkami, ktoré zatínajú do živého?“ Odpovede na tieto otázky sa môžu u každého z nás líšiť, ale podstatné je, že na dôvodoch nezáleží. Ak máme dodržiavať prikázanie navzájom sa milovať, musíme sa jeden k druhému správať láskavo a s úctou.

Raz ma navštívila milá dáma, ktorá už zomrela, a nečakane opísala niekoľko vecí, ktoré ľutovala. Hovorila o tom, čo sa stalo pred mnohými rokmi so susedom farmárom, ktorý bol kedysi dobrý priateľ, ale s ktorým mali s manželom často nejaké nezhody. Raz ich farmár poprosil, či by nemohol chodiť skratkou cez ich pozemok, aby sa dostal na svoje pole. Odmlčala sa vo svojom príbehu, a potom trasľavým hlasom povedala: „ ja som mu vtedy a ani nikdy potom nedovolila prejsť cez náš pozemok a on musel chodiť na svoje pole tou dlhšou cestou. Urobila som chybu a ľutujem to. Už zomrel, ale, ach, ako si len prajem, aby som mu mohla povedať: ,Prepáčte, je mi to ľúto!‘ Ako si len prajem, aby som mala druhú šancu byť láskavá.“

Keď sa k druhým správame s láskou, ohľaduplnosťou, takým výčitkám sa vyhneme. Láska sa prejavuje mnohými spôsobmi: úsmevom, láskavým slovom, komplimentom. Týmito slovami a mnohými ďalšími môžeme ľuďom odovzdávať lásku. Známy americký spisovateľ Carnegie, bol presvedčený, že každý má v sebe moc zvýšiť mieru šťastia na svete tým, že „prehodí pár slov úprimného uznania s niekým, kto sa cíti opustený či sklamaný“. Povedal: „Možnože zajtra zabudnete na láskavé slová, ktoré ste dnes povedali, ale príjemca týchto slov si ich bude možno opatrovať celý život.“

Bratia a sestry, láska, ktorú k nám prechováva Boh, prevyšuje naše chápanie. Vďaka tejto láske poslal Svojho Syna, ktorý nás tak miloval, že za nás dal život, aby sme my mohli mať večný život. Keď začneme chápať tento jedinečný dar, srdcia sa nám naplnia láskou k nášmu Večnému Otcovi, k nášmu Spasiteľovi a aj k celému ľudstvu.