Jn 9, 1-38

Bratia a sestry,

viete, že až osemdesiat percent všetkých informácií získavame prostredníctvom zraku? Zvyšných dvadsať percent pripadá na sluch, chuť, hmat, čuch. Neviem si predstaviť, že by som bol ochudobnený o tých osemdesiat percent informácií. Nikdy nevidieť tvár druhého človeka – otca, matky. Nikdy nevidieť svoju vlastnú tvár. Nikdy nevidieť prírodu... Byť stále v tme. A to je údelom muža z dnešného evanjelia.

Byť slepým v Ježišovej dobe znamenalo postihnutie za hriechy. Farizeji to komentovali takto: „Celý si sa v hriechoch narodil a nás poúčaš?!“ A nielen farizeji, aj učeníci nahlas vyslovia otázku: „Rabbi, kto zhrešil – on, alebo jeho rodičia - že sa narodil slepý?

V očiach zdravých ľudí, bola existencia tohto slepca úplne nezmyselná. Celej spoločnosti bol len na príťaž. Ježiš však mení tento pohľad keď hovorí: „Nezhrešil ani on ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky“. Kristus týmito slovami prehlásil, že i tento postihnutý človek, je tu kvôli niečomu. Je tu kvôli tomu, aby sa na ňom zjavili Božie skutky.

Všetci, ktorí žijeme na tejto zemi trpíme v určitom zmysle “postihnutím“ - naše chyby, depresie, slabosti, hriechy. A slová, ktoré Kristus adresoval slepému, patria aj nám.  Aj nám chce Kristus povedať: „majú sa na nás zjaviť Božie skutky“.

Pri mnohých rozhovoroch, ktoré vediem ako kňaz, som počul ľudí ako sa pýtajú samých seba: prečo som tu? ... aký zmysel má môj spackaný život na tomto svete? ... som taký neschopný, slabý, nemožný, zlyhal som pri výchove, v manželstve... atď

Ľudia sa niekedy rýchlo odsudzujú a sú príliš sebakritickí. Podliehajú predstavám o dokonalom živote, manželstve, práci a požadujú od seba príliš veľa. A Ježiš aj týmto ľuďom chce pomôcť, chce napraviť ich život, chce, aby boli spokojní a šťastní. Všetkým nám hovorí: aj tebe chcem otvoriť oči, keď mnohokrát vidíš iba to negatívne. Nie si beznádejný prípad, aj vtedy keď nezvládaš výchovu detí, manželské vzťahy, pomery v rodine, pracovné povinnosti. Chcem konať cez teba, aj cez tvoje nedokonalosti a slabosti ktoré máš. Niekedy stačí zanechať svoje predstavy a dovoliť Bohu, aby konal tak, ako chce on!

Nebráňme Božiemu pôsobeniu neustálym obzeraním sa do hriešnej minulosti. Často sa na našej životnej ceste zamotáme práve v tomto osídle. Sebaľútosť zo zbabranej minulosti, sebaľútosť z minulých neprávostí, minulých utrpení, minulých rán. Toto nám zabraňuje ísť vpred, zabraňuje nám to vidieť očami viery Božie skutky, ktoré sa na nás majú uskutočniť. Ľutujeme, že sme to či ono pokazili, ľutujeme, že sme my alebo iní zlyhali. A pritom nie sme schopní vidieť, že sa to stalo, aby sa nám otvorili oči, „aby sme prestali byť nevidiacimi“, aby sme dozreli a mohli sa na nás prejavovať skutky Božej lásky.

Neviem, či niekto z vás videl film „listy otca Jakoba“. V tomto filme slepý kňaz odpovedal na všetky listy, ktoré mu vo veľkom množstve prichádzali. V listoch ho ľudia žiadali o pomoc a radu v ťažkostiach. Tento kňaz, hoci nemal zrak pomáhal napriek svojmu hendikepu všetkým. Svojimi radami, povzbudzujúcimi slovami dodával nádej do života druhým.

Bratia a sestry, na začiatku som povedal, že osemdesiat percent všetkých informácií získavame prostredníctvom zraku, zvyšných dvadsať percent pripadá na sluch, chuť, hmat, čuch. My, ktorí sme tu máme zrak, máme tých osemdesiat percent informácii o živote, nežime tak, ako by sme ich nemali.