Ako sa spovedať?

Nie je mojím zámerom prezentovať pastoračnú štúdiu, ale jednoducho ponúknuť návrh, ktorý bol užitočný aj pre mňa. Od spovede som sa posunul k niečomu, čo by som nazval kajúcim dialógom. Zdá sa mi, že je to predovšetkým dialóg s bratom, ktorý reprezentuje Cirkev: teda kňaz, v ktorom rozpoznávam bezprostredného Božieho zástupcu; dialóg vykonávaný v spoločnej modlitbe, počas ktorej som predložil to, čo som v tom okamihu v sebe cítil: Pred Cirkvou a pred Bohom predstavím sám seba takého, aký som.

Rozpoznanie toho, čo prináša radosť.

Podľa môjho názoru tento dialóg zahŕňa dve základné časti: prvá, ktorú nazývam „confessio laudis“. To je spoveď v pôvodnom zmysle slova. Ak je to také ťažké a nepohodlné zakaždým hovoriť svoje hriechy, prečo nezačať s dobrými skutkami? Sám sv. Ignác ako prvý bod odporúča v „Exercíciách“  vzdávanie vďaky: Pane, chcem Ti v prvom rade poďakovať za pomoc, pretože taká a taká vec sa stala, pretože som bol schopný začať komunikovať s tým a tým človekom, pretože sa cítim byť viac pokojný, prešiel som ťažkými chvíľami, dokážem sa lepšie modliť. Vo forme dialógu, modlitby a vzdávania chvály ďakovať Bohu za to, kto som, za jeho dar. Rozpoznávať pred Bohom, čo mi v tomto období dáva radosť: som spokojný s tou a tou vecou, či už z minulosti alebo v súčasnosti. Je dôležité, aby pred Pánom vyšli tieto veci z nás von: rozpoznanie jeho dobroty, moci milosrdenstva ku nám.

Rozpoznanie toho, čo mi dáva pocit, že sa cítim nesvoj.

Po tomto, čo ste urobili, môžete prejsť na „confessio vitae“, čo by som definoval takto: viac ako hľadanie a vypočítanie formálnych hriechov, je povedať pred Bohom, čo mi teraz spôsobuje, že sa teraz cítim nesvoj, čokoľvek čo by som rád odstránil v mojom živote. Často ide viac o postoje alebo spôsoby žitia, než o formálne hriechy; ale v konečnom dôsledku príčinou je dvanásť postojov zapísaných u sv. Marka: pýcha, závisť chamtivosť, ktoré vychádzajú týchto stavov duše. (Mk 7,21)

Alebo radšej poviem pred Bohom: „Ľutujem, že som nebol schopný hovoriť úprimne s tou osobou, môj vzťah s tým spoločenstvom nie je autentický. Ja neviem, kde začať. Ľutujem, že nie som schopný sa modliť, cítim sa nesvoj v zovretí mojej zmyselnosti, v tých túžbach, ktoré by som radšej nemal, tie predstavy, ktoré ma prenasledujú.“ Možno nemám žiadny určitý hriech, ktorý by som vyznal, ale sa postavím sám seba pred Pána a prosím ho, aby ma vyliečil.

Nie je to záležitosť toho, že vyložím tri alebo štyri hriechy na stôl, aby mohli byť zmazané, ale skôr ide o krstné ponorenie sa do moci Svätého Ducha: „Pane, očisti ma, veď ma, pouč, osvieť ma.“ Nechcem v tejto spovedi iba prosiť, aby bol taký a taký hriech zničený, ale aby bolo zmenené moje srdce, aby bolo menej ťažoby vo mne, menej smútku, menej skepsy, menej pýchy. Možno neviem, kde začať, ale mocou Cirkvi vkladám všetko do moci ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Pána. Z toho sa vynára modlitba, ktorú sa môžem modliť spoločne s kňazom: môže sa ti páčiť recitovať žalm, vzdávať vďaky alebo modliť sa prosebnú modlitbu z Biblie, alebo dokonca spontánna modlitba, na ktorú sviatostné rozhrešenie prichádza ako prejavenie Božej moci, ktorú hľadám, práve preto, že nie som schopný robiť pokroky sám od seba. „Položím“ seba pri päte kríža, v sile moci, ktorou som bol pokrstený, aby ma mohla opäť vziať za ruku.

Kajúci dialóg. Čo mám na mysli pod pojmom kajúci dialóg: nie je to len psychologický dialóg alebo druh terapie. Nie je nutné, aby mi spovedník odhalil tajné zdroje mojich chýb: to môže rovnako vykonať aj odborník na ľudské srdce. Alebo dokonca ak by spovedník nevedel nič o ľudskom srdci, môže sa ešte stále za mňa, nado mnou a so mnou modliť. Je to otázka odovzdávania seba samého do moci Cirkvi, a tak znovuobjavenie hodnoty sviatosti. Budem sa spovedať nie preto, aby som zakúsil niečo zaujímavé, ani nie preto, aby som si vypočul, akú radu dostanem, ale preto, že ja som ten, kto potrebuje, aby sa odovzdal do Božej moci; a to mi stačí, to mi prináša radosť a pokoj.

To je návrch, ktorý som vám chcel dať – s mnohými variáciami. Je zrejme, že spoveď vykonaná týmto spôsobom, môže trvať dlhý čas; ale čelíme tomu ochotnejšie , pretože vidíme, čo to znamená z hľadiska našej cesty k Bohu. Každému z nás  Pán pravdepodobne navrhne iné formy. Formy, ktoré môžu byť tiež vhodné vypovedané ako skúsenosti, pretože budú o pomoci iným.