Jn 18, 33-37 Nedeľa Krista Kráľa

Milí bratia a sestry!

Mať dobrú, spravodlivú vládu, alebo kráľa je túžbou obyvateľov zrejme každej krajiny. Musíme však konštatovať, že táto túžba zostáva spravidla nenaplnená. Sviatok Krista Kráľa nám chce zvestovať dobrú správu: Ježiš je najlepší vládca.

Môžeme si byť istí, že nejde o vládu kohosi, kto sa snaží oklamať nás polopravdami, zavádzať nás nejakými medovými rečami ako to často býva v prípade politikov – hlavne pred voľbami.

Sviatok Krista Kráľa je radostným sviatkom oslavy dobrého Vladára. Ak chceme mať z Kristovej dobrej vlády úžitok, dbajme, aby prosba, ktorá často vychádza z našich úst: „príď kráľovstvo tvoje!“, nebola len formálna veta. Protestantský teológ Bohren hovorí: Vieme, čo vravíme, keď sa modlíme: „príď kráľovstvo tvoje“? Tu predovšetkým prosíme, aby sa pominulo moje kráľovstvo.

Každý z nás má svoje kráľovstvo. Žena v domácnosti si myslí: To je moje kráľovstvo! Robotník, ktorý kráča k svojmu stroju si myslí: To je moje kráľovstvo! A tak by sme mohli pokračovať… Lekár vo svojej ordinácii je presvedčený: To je moje kráľovstvo! Mechanik v dielni si vraví: To je moje kráľovstvo! Farár – pri pohľade na svoju farnosť pociťuje: To je moje kráľovstvo! Učiteľka pred deťmi v triede je presvedčená: To je moje kráľovstvo! Každý človek má svoje kráľovstvo, či už veľké alebo malé. Má svoj životný priestor, v ktorom vládne… A preto sa mnohí z nás ústami modlia: “príď kráľovstvo tvoje!“, ale srdcom sa modlia: Nie, nie, zostaň moje kráľovstvo… A preto to tak na zemi vyzerá. Preto sa stretávame s toľkým nepokojom.

Ak sa modlíme: “príď kráľovstvo tvoje!“, vedzme, že vlastne prosíme: Ježišu, daj aby sa môj osobný život, moja rodina, naša spoločnosť zmenili na pobočku Tvojho kráľovstva. Životy nás, kresťanov, by sa mali stať filiálkami Kristovho kráľovstva, miestom, na ktorom iní zažijú pokoj.

Kedysi bol v našich rodinách na čestnom mieste nápis: „Pokoj tomuto domu“. Tým, čo tam žili, i tým, čo k nim prichádzali, mal pripomenúť, čo je potrebné, dôležité a nutné pre človeka. Človek, hoci aj v núdzi, ak má pokoj – Kristovo kráľovstvo v srdci – môže byť šťastný. Pravé šťastie bez pokoja nie je možné. Ľudia môžu mať „všetko“, ale keď im chýba pokoj – čo majú? Berú si život, hoci im iní závidia bohatstvo. Rozvádzajú sa, hoci sú mladí a pekní… Ale vidíme aj takých, ktorým možno chýba materiálne bohatstvo, zdravie, úspech… a predsa sú šťastní. Nemajú to, čo iní vlastnia, a aj tak si žijú pokojne a šťastne.

Dnes nápisov „Pokoj tomuto domu“ z čestných miest našich domácností ubúda. Nie preto, že sú neaktuálne. Práve naopak – sú oveľa aktuálnejšie ako v minulosti. Vytráca sa však Kristovo kráľovstvo  – Pokoj zo sŕdc, z rodín, vzťahov príbuzenských, susedských…

Ak niečo dnes potrebujeme, tak je to pokoj do našich sŕdc, do našich rodín a spoločnosti. Pokoj je ľudskou hodnotou, ktorú treba realizovať v živote, no svoje korene má v Kristovom Kráľovstve. (porov. 2. vatikánsky koncil, Gaudium et spes, 77-90)

Bratia a sestry, mať dobrú vládu je túžbou ľudí každej krajiny. My, kresťania, sme súčasťou takejto vlády – Kristovho kráľovstva. Staňme sa však aj skutočne fungujúcimi “pobočkami“ tohto Božieho kráľovstva, aby svet spoznal a prijal jeho pokoj, ktorý tak veľmi potrebuje.