Mt 9, 27-35

Drahí bratia a sestry, raz som čítal príbeh o otcovi, ktorý stratil svojho jediného syna pri tragickej nehode. Celý jeho svet sa zrútil. Po tej strašnej nehode povedal: "V živote sa mi otvárali tri cesty: zúfalstvo, alkohol, alebo Kristus. Vybrala som si Krista - to je miesto, odkiaľ prichádzala sila, aby som dokázal prekonať túto ťažkú situáciu v mojom živote".

Evanjelium dnešného dňa je o liečivej sile Ježiša Krista. Ježiš sa opýtal slepcov: "Veríte, že to môžem urobiť?" Oni mu odpovedali: "Áno, Pane." Tu sa dotkol ich očí a povedal: "Nech sa vám stane, ako ste uverili. A oči sa im otvorili."

My, kresťania, veríme, že Božia moc bola prítomná v osobe Ježiša Krista, a že v súčasnej dobe pôsobí vo vzkriesenom Kristovi. Samozrejme - naše uzdravenie závisí aj na našej viere.

Ježiš sa pred uzdravením slepcov opýtal: "Veríte, že to môžem urobiť?" v podstate sa pýtal, aká je ich viera. Pri uzdravení im povedal: "Nech sa vám stane, ako ste uverili."

Náš život v Kristovi, je spolupráca medzi Kristom a nami. Viera je súčasť spolupráce.  Kristus nemôže pracovať v nás, bez našej spolupráce. Vierou obraciame svoju tvár k jeho tvári. Boh si želá túto veľmi jednoduchú spoluprácu. On, sa chce pozrieť do našej tváre, chce vidieť našu tvár.  Je smutné, že sa často vyhýbame tomuto jednoduchému aktu. Napriek tomu sme si istí, že Boh sa vždy pozerá na nás s hlbokou láskou. Viera uzdravuje - tých, ktorí veria a spolupracujú s Bohom.  

V našom živote sme často obklopení tmou. Práve naša viera nám umožňuje vstúpiť do svetla.  Ak sa naša tvár obráti k Bohu skrze vieru, aj naše oči zistia, že každý deň nášho života sa bude stávať viac a viac žiariacim. Závoj medzi Bohom a nami sa stratí. 

Nevidiaci prišli k Ježišovi s ich slepotou. Dotkol sa ich, a oni boli uzdravení. My taktiež, môžeme prísť k Nemu s našou vlastnou slepotou. Rovnako môžeme prosiť: "Zmiluj sa nad nami, Syn Dávidov". A on sa nás opýta: "Veríš, že to môžem urobiť?"

Spisovateľ A. J. Cronin spomínal, že pri návšteve jedného chrámu vo Viedni, videl dojímavú udalosť. Akýsi muž zastavil pri kostole s vozíkom, z ktorého vzal do náručia choré dieťa a niesol ho pred oltár. Tam ho vysoko zdvihol, podržal v náručí a dlho sa pozeral na kríž. Potom sa obrátil a znovu položil dieťa do vozíka. Cronin sa nezdržal a opýtal sa, čo to znamená. Dostal odpoveď: „Prichádzame tu denne, pred oltár, aby sme vo svojich ťažkostiach čerpali silu do ďalších dní...

Prichádzajme aj my so svojimi ťažkosťami, bolesťami, tragédiami – k nášmu Bohu. 

V našich životných problémoch sa nám môže ponúkať viac možnosti. Vyberieme si tú, ktorú nám ponúka Kristus?